Minimálna mzda 580 eur: na prežitie. Priemerná 1200 eur: vyháňa firmy

Posledné roky prudko rástli mzdy najslabšie zarábajúcich Slovákov. Za posledných päť rokov sa minimálna mzda zvýšila o 200 eur a naposledy od 1. januára stúpla z 520 na 580 eur v hrubom. Napriek tomu pre viac ako 100-tisíc ľudí nie je vôbec jednoduché vyžiť z nízkych príjmov.

09.01.2020 00:00
debata (135)

"V Poltári som po skončení učňovky začal pracovať ako vrátnik v jednej miestnej firme. Práca bola v pohode, ale celú minimálnu mzdu som minul na oblečenie, jedlo, fitko a občasné výlety s frajerkou. O založení rodiny som mohol len snívať,“ povedal Erik Henček.

Ten sa približne po roku rozhodol skúsiť šťastie v Bratislave. "Zo začiatku to nebolo ľahké a býval som po rôznych ubytovniach. No neskôr sa mi podarilo nájsť dobrú prácu v sklade a vďaka nočným zarobím mesačne od osemsto do tisíc eur v čistom. Jedinou nevýhodou hlavného mesta sú drahé nehnuteľnosti, a tak momentálne žijem v prenajatej izbe,“ dodal Henček.

Podľa jeho skúsenosti sú za nízke mzdy ochotní pracovať hlavne ľudia s rodinami, ktorí nie sú ochotní pre vyššiu mzdu stratiť pohodlie vlastného domova. Zároveň niektorým zamestnancom dávajú majitelia firiem popri minimálnej mzde načierno navyše pár desiatok až stoviek eur. Niektorí podnikatelia práve prudký rast minimálnej mzdy vidia ako príčinu straty konkurencieschop­nosti slovenskej ekonomiky.

Rakúšania investujú do inovácií

"Časť slovenského biznisu bude aj naďalej clivo spomínať na 90. roky a robiť v médiách marketing pre konkurenčný model založený na nízkych mzdách a minimálnych daniach. Tento model je už vo vyspelých krajinách exponátom v múzeu ekonomickej histórie. Vedľa parného stroja, detskej práce a čmudiacich komínov,“ uviedol ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Ak sa chce Slovensko zaradiť medzi najprosperujúcejšie krajiny sveta, musí sa zmeniť z lacnej výrobnej dielne na hospodárstvo postavené na vede a výskume.

Práve dlhodobé investície do inovácií presahujúce tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) stoja za ekonomickým úspechom susedného Rakúska. Miestne odbory tam bez hrozieb prepúšťania dokážu v najhoršie platených odvetviach dohodnúť vyplácanie trinástych aj štrnástych platov pri minimálnej mzde 1 200 eur v hrubom. Na Slovensku štát v roku 2017 investoval do vedy a výskumu 0,4 percenta HDP a približne 0,48 percenta HDP investovali domáce podniky.

"Pri nízkych investíciách do vedy a výskumu nemôžeme počítať s dobehnutím životnej úrovne bohatých európskych krajín,“ upozornil Baláž.

Slovensko ako Portugalsko

Slovensko pravdepodobne skončí ako bývalý ekonomický tiger Portugalsko. Práve tento štát mal pred rozširovaním Európskej únie silný ekonomický rast a miestna ekonomika doplatila na presun investícií do štátov s lacnejšou pracovnou silou. Podľa ekonómov firmy zvažujú presun fabrík po tom, ako priemerná mzda v danom štáte dosiahne úroveň okolo 1 200 eur v hrubom. Na Slovensku bola minulý rok priemerná mzda 1 013 eur.

"Pre prosperujúce firmy nachádzajúce sa hlavne na západnom a strednom Slovensku nie je ani rýchlejší rast minimálnej mzdy žiaden problém. Ich zamestnanci totiž už dnes zarábajú ďaleko viac ako minimálnu mzdu. Ťažkosti môžu mať firmy nachádzajúce sa v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a preto by minimálna mzda nemala byť zvyšovaná bez štúdie jej dosahov na zamestnanosť,“ upozornil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Pre silnú konkurenciu časť firiem tiež nedokáže silné zvýšenie platov plne zohľadniť v cenách svojich výrobkov.

"Či je minimálna mzda nastavená privysoko, zistíme podľa toho, či sa súčasne zamestnaní na minimálnu mzdu nepresunuli do nútených živností či do dohôd,“ povedal analytik Inštitútu zamestnanosti Alexej Dobroľubov. Pri prechode na živnosť totiž zamestnanci v čistom zarobia viac, aj keď im firmy pre nižšie odvody zaplatia výrazne menej ako v trvalom pracovnom pomere.

Zamestnanie alebo živnosť?

Slobodný zamestnanec pracujúci za 580 eur v hrubom zarobí v čistom 469 eur. Zároveň pre vysoké odvody firma za neho každý mesiac celkovo zaplatí 784 eur. Po prechode na živnosť môže firma tomu istému zamestnancovi každý mesiac fakturovať 600 eur. Ten prvý rok môže legálne platiť len minimálne zdravotné odvody vo výške 70,91 eura a jeho čistý príjem dosiahne 529,09 eur.

Sociálne odvody sa musia začať platiť až v druhom roku podnikania na živnosť a konkrétny termín závisí od dátumu podania daňového priznania. Ak sa živnostník rozhodne podať daňové priznanie v marci, začne sociálne odvody platiť v júli. Ak využije trojmesačný odklad a daňové priznanie podá v júni, sociálne odvody začne platiť až v októbri. V prípade otvorenia živnosti v januári 2020 nemusí živnostník platiť sociálne odvody 18 až 21 mesiacov.

Posledné roky slovenská minimálna mzda reálne tlačí na zvyšovanie platov v najslabšie platených odvetviach ekonomiky. "Minimálna mzda sa týka hlavne reštaurácií a hotelierstva, kde očakávame, že narastie priemerná mzda zhruba o toľko, o koľko narástla medziročne minimálna mzda,“ uviedol Dobroľubov.

Najnižší plat riaditeľa je 1 160 eur

Na Slovensku platí až 6 stupňov minimálnej mzdy. V prvom sa nachádzajú napríklad operátori výroby, ktorí môžu pracovať najmenej za 580 eur v hrubom. V druhom sú predavačky v obchodoch, ktorých minimálna mzda musí byť 696 eur v hrubom. V treťom sa nachádzajú majstri výroby alebo vodiči autobusov, ktorí môžu zarobiť minimálne 812 eur v hrubom. Vo štvrtom sú napríklad zdravotné sestry a ich minimálna mzda musí byť 928 eur. V piatom sú projektoví manažéri alebo manažéri výroby, ktorých minimálna mzda je 1 044 eur. Najvyššiu minimálnu mzdu vo výške 1 160 majú riaditelia podnikov.

135 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #mzda #minimálna mzda