Predseda vlády v piatok vystúpil v aténskom parlamente, aby poslancov zoznámil s najnovším vývojom vyjednávania. Vyjadril presvedčenie, že veritelia plán zase stiahnu.
Tsipras, ktorý posledný návrh riešenia dostal na stredajšom stretnutí okrem iného s šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, zároveň zdôraznil, že chce dohodu, ktorá prinesie koniec úsporných opatrení a zabezpečí oddlženie krajiny. Zároveň chce konečne stopnúť debaty o možnom odchode Grécka z eurozóny.
„Návrhy predložené veriteľmi sú nerealistické,“ povedal Tsipras. „Grécka vláda nemôže súhlasiť s absurdnými návrhmi“. Podľa neho je ale krajina bližšie k dohode ako kedykoľvek predtým, pretože návrh Atén nie je „ľahostajný“ voči potrebám veriteľov. Avšak tým požiadavkám, ktoré premiér označil za „vydieračské“, sa krajina nepodrobí. Nie je vraj „jediného gréckeho poslanca, ktorý by hlasoval za zvýšenie ceny elektrického prúdu o desať percent“.
Podľa premiéra vláda tiež už nepodpíše ďalšiu dohodu o úverovej pomoci, akonáhle tá existujúca tento mesiac vyprší. Namiesto toho Tsipras požaduje reštrukturalizáciu obrovského gréckeho dlhu. Grécka opozícia aj veritelia ale vzhľadom na situáciu hospodárstva počítajú s tým, že Atény budú na pokrytie svojich záväzkov nútené zobrať si pôžičku rádovo v ďalších desiatkach miliárd eur.
Grécky kabinet rokuje od februára s veriteľmi o podobe reforiem, ktoré sú podmienkou vyplatenia zvyšných 7,2 miliardy eur z druhého dohodnutého záchranného programu.
Podľa Tsiprasa zostáva strategickým cieľom aj prerozdeľovanie príjmov krajiny v prospech väčšiny obyvateľstva. Atény sa tiež zasadzujú o zvrátenie deregulácie pracovnoprávnych vzťahov. Vláda tiež požaduje zabezpečenie mohutných investícií, ktoré umožnia „šokové“ oživenie ekonomiky.
„Nastal čas, aby všetci tak v Grécku, ako aj v Európe dokázali, že hľadajú riešenie, nie že sa usilujú o poníženie jedného národa. Inak dosiahnu úplne opačný účinok,“ vyhlásil tiež grécky premiér.
Vodca najväčšej opozičnej strany, pravicovej Novej demokracie, a bývalý premiér Antonis Samaras obvinil Tsiprasovu vládu z toho, že za mesiace svojho pôsobenia nedokázala vyjednať zhola nič. Krajina je podľa neho vystavená prísnejším podmienkam veriteľov, než akým čelila predchádzajúca vláda.
Samaras tiež oponoval Tsiprasovmu tvrdenie, že sa jeho vyjednávačom podarilo vymôcť na veriteľoch nižšiu cieľovú úroveň primárnych prebytkov v najbližších rokoch, ako pôvodne požadovali.
Zdôraznil, že nejde o výsledok umenia vyjednávať, ale zhoršených ekonomických ukazovateľov krajiny. Čo Grécko získava na nižších prebytkoch, jednoducho stráca na nepriaznivom vývoji hospodárstva, upozornil Samaras.
Podľa expremiéra nie je teraz ani na programe dňa usporiadanie predčasných parlamentných volieb, pretože by boli pre krajinu s nedostatkom finančných prostriedkov príliš veľkým sústom. Ak by sa konali, mohli by sa stať aj formou akéhosi referenda pre alebo proti zotrvanie v eurozóne a vôbec v Európskej únii.
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky schvaľuje stále 60 percent Grékov vyjednávaciu taktiku terajšej vlády. Ale 47 percent ich je pre prijatie návrhov veriteľov, zatiaľ čo 35 percent je proti, uviedla agentúra Reuters.