„Sú to väčšinou ľudia, ktorí na moslimské náboženstvo prestúpili alebo patria k druhej generácii imigrantov a často sa dostávajú do generačného či rodového konfliktu,“ povedal pre Pravdu Schulze.
Teroristické spojenie
Minulý týždeň uzavreli nemecké úrady mešitu v Hamburgu, ktorú navštevovali strojcovia útokov z 11. septembra 2001. Zariadenie sa podľa informácií tajných služieb stalo akýmsi pútnickým miestom islamistov. Atentátnikov z Al-Kajdá tu oslavovali ako hrdinov.
„Mešita Taiba bola hlavným miestom stretnutí radikálnych islamských militantov v Hamburgu a roky podporovala medzinárodnú teroristickú sieť,“ povedal pre magazín Time predstaviteľ tajnej služby Manfred Murck. „Mladí moslimovia sa v mešite stretávali, diskutovali, prešli procesom radikalizácie a zakladali extrémistické skupiny. Niektorí ľudia v mešite mali kontakty na Al-Kajdá,“ tvrdí Murck. Správa nemeckej kontrarozviedky z roku 2009 tvrdí, že len v Hamburgu je 45 džihádistov s prepojením na násilné islamistické skupiny v Nemecku a v zahraničí.
Bezpečnostná hrozba
„Pre niektoré krajiny Európskej únie je to hlavný bezpečnostný problém,“ hovorí o islamistoch John Schindler z americkej vojenskej námornej vysokej školy. „Dobrá správa je, že väčšina z nich je len chabo trénovaná v používaní zbraní či vo výrobe bômb. Bohužiaľ, nie všetci sú takí neschopní. V Británii sú to často ľudia pôvodom z južnej Ázie. Vo Francúzsku zase z Alžírska, v Holandsku majú mnohí marocké korene. Je znepokojujúce, že neraz ide o ľudí, u ktorých sa zdá, že sa dobre prispôsobili sociálnemu a ekonomickému životu na Západe. Napriek tomu si zvolia cestu terorizmu a sú ochotní zabiť svojich susedov. Samovražední atentátnici zo 7. júla 2005 v Londýne boli vzdelaní ľudia,“ uviedol pre Pravdu bezpečnostný expert.
„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že každý jednotlivec, ktorý sa identifikuje s aktivitami radikálnych džihádistov, môže byť v určitej situácii výzva pre bezpečnosť verejnosti. Skutočný problém však nastáva, ak sa teroristickým sieťam podarí zmobilizovať dostatočný počet aktivistov. Len ťažko sa dá odhadnúť, nakoľko sú tieto organizácie pri dosahovaní svojho cieľa úspešné. Povedal by som, že sa im viac darí v krajinách ako je Británia či Nemecko, ako v Taliansku alebo Dánsku. Bolo by tiež chybou podceňovať úlohu radikálov, ktorí na islam prestúpili,“ vysvetľuje aj Schulze.
Podľa experta je cesta k násilnému džihádu postupná. „Začína sa to pocitom a zážitkom hlbokého odporu, ktorý prejde do vytvorenia si nejasnej motivácie k pomste. Nasleduje zdôvodnene si týchto pocitov. To často prichádza prostredníctvom radikálnych duchovných v niektorých mešitách, ale aj pomocou internetových stránok radikálov,“ opisuje proces odborník na islam. „Ďalším krokom je stotožnenie sa s myšlienkou, že Boh chce, aby som konal, a potom vlastné splnomocnenie sa na čin. Džihádista ho potom vníma ako akt spravodlivosti,“ hovorí odborník na islam.
Ideológia nenávisti?
K radikalizácii moslimov podľa mnohých pozorovateľov mohli v posledných rokoch prispieť konflikty v Iraku či Afganistane, karikatúry proroka Mohameda, ale aj súčasná debata o zákaze buriek.
„Konvertiti, ktorí sa narodili a vyrastali v Európe, však ukazujú, že ich skutočnou motiváciou je ideológia nenávisti. Málokedy je ich príklon k islamistickým teroristom spôsobený ekonomickými problémami či diskrimináciou,“ tvrdí Schidler. „V niektorých európskych štátoch tiež vidíme, ako sa objavujú noví džihádisti, ktorí dokonca nemajú až taký záujem o náboženský život. Zdá sa, že už ani neobhajujú islamizmus, ale viac nihilizmus. Podobajú sa skôr masovým vrahom ako bežným teroristom. Sú to mladí muži, ktorí jedovato nenávidia spoločnosť. A ich počet sa zväčšuje.“