Európska únia sa dohodla na vytvorení fondu, ktorý má zachrániť euro. Zároveň chce meniť pravidlá, niektorí politici hovoria o nástupe európskej hospodárskej vlády. Čo znamenajú tieto zmeny? Áno. Európa smeruje k európskej hospodárskej vláde. Ak prejdú tieto opatrenia ratifikáciami v členských štátoch, už to nebude Európska únia, ktorú sme tu mali pred mesiacom. Posilní sa jej akcieschopnosť. Zjednotenie pravidiel sa ukázalo efektívnejšie, podobne ako predtým v iných oblastiach. Tým sa však nestráca demokratický charakter ani suverenita národných štátov. Veď o všetkom naďalej rozhoduje Európska rada, tvorená premiérmi alebo prezidentmi ako volenými zástupcami občanov, a Európsky parlament, priamo volený v členských štátoch.
Prečo je nutné zjednocovať rozpočtové pravidlá a posilňovať kontrolu?
Vytvorenie Európskej menovej únie bol experiment. Vznikla spoločná mena bez dostatočnej koordinácie fiškálnych a makroekonomických pravidiel. Napriek tomu bol tento projekt úspešný, euro sa stalo významnou menou a konkurovalo doláru. V kríze sa však ukázalo, že doterajšie pravidlá nestačia. Pakt stability a rastu bol príliš pružný, neumožňoval skutočné a rýchle postihnutie krajiny, ktorá porušovala pravidlá. Ukázalo sa tiež, že nestačí sledovať deficit, ale aj výšku a zloženie dlhu jednotlivých členov eurozóny. Dlhodobo tiež bolo možné manipulovať štatistiky. Teraz sa hovorí o reálnych sankciách pri porušení pravidiel, napríklad o obmedzení peňazí z európskeho rozpočtu, trebárs na poľnohospodárske dotácie, alebo o obmedzení hlasovacieho práva. Objavili sa úvahy, že finančná pomoc Grécku je v rozpore s Lisabonskou zmluvou, ktorá po dlhých vyjednávaniach a ťažkom prijímaní začala platiť len nedávno. Porušujú teda štáty dokument, ktorý samy presadili?Pôžička Grécku nie je pôžičkou Európskej únie. Je to séria bilaterálnych pôžičiek štátov, dohodnutých na pôde Európskej menovej únie. Iná vec je dohoda o záchrannom balíčku. To je rozhodnutie Európskej rady a potom Ecofinu – zasadania ministrov financií únie. Opäť sa tu však nehovorí o presune peňazí na účet, teda priamej pomoci, ale o garanciách pre prípad krízy. Hoci sa to týka eurozóny, pripojiť sa chcú aj nečlenovia, napríklad Švédsko a Poľsko.