Čo bolo dôvodom vypracovania tohto sociálneho balíčka?
Európska komisia reaguje na pripomienky na adresu únie, aby sa viac venovala sociálnym právam. Ľudia očakávajú väčšiu ochranu pred tlakom globalizácie. Musíme sa vyrovnať s novými modelmi zamestnávania, ktoré prináša priemyselná revolúcia a digitalizácia ekonomiky. Preto sme prijali 20 zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce. Dokument teraz predkladáme šéfom štátov a vlád na širšiu diskusiu.
Čo dokument prinesie Slovensku a ďalším členským krajinám?
Najskôr chceme zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Plánujeme umožniť otcom, aby po narodení dieťaťa mohli stráviť s rodinou aspoň desať dní doma, a tiež, aby si každý otec, kým dieťa dovŕši 12 rokov, mohol vyčerpať otcovskú dovolenku v rozsahu štyroch mesiacov. Radi by sme zlepšili práva tých, ktorí sa starajú o iných rodinných príslušníkov. Ide tak o prvý krok, ktorým reagujeme na fakt, že naďalej pretrváva nerovnosť v zamestnávaní mužov a žien, a tiež rozdielna pláca pre ženy. Do konca roka by sme chceli prehodnotiť pracovné právo a pravidlá pre pracovné zmluvy. V sociálnej ochrane by sme chceli zadefinovať nové pravidlá, aby sa znížili dramatické rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami. Ide o legislatívny plán na tento rok, ďalšie návrhy vyplynú z diskusie k návrhu.
Zaviedli ste tiež tzv. sociálny prehľad – porovnávaciu štúdiu, ktorá ukáže, ako sa vyvíja sociálna situácia v jednotlivých členských krajinách. Ako je na tom Slovensko?
Slovensko je krajinou s najmenej otvorenými sociálnymi nožnicami v celej Európskej únii. Rozdiel medzi príjmami 20 percent najbohatších a 20 percent sociálne najslabších je v rámci únie najnižší. Máme najnižší počet predčasných ukončení základnej školskej dochádzky, len 6,8 percenta. Podobne vyzerá aj dynamika rastu príjmov domácností, pričom štatistický údaj sa začal posudzovať od roku 2008, teda rok pred nástupom ekonomickej krízy. Od tohto momentu narástli príjmy domácností o 20,8 percenta a zaradili sme sa ku krajinám s najvyššou dynamikou. Čo sa týka nezamestnanosti, tam sme sa dostali podľa Eurostatu prvýkrát na 8,1 percenta, čím sme klesli pod priemernú úroveň nezamestnanosti v eurozóne, čo je 8,7 percenta. Za toto obdobie bola aj hodinová mzda na Slovensku vyššia ako v Česku. U nás to bolo 7,6 a v Česku 7,3 eura.
Kde sme, naopak, vykazovali najhoršie výsledky?
Týka sa to najmä vytvorenia lepších podmienok na vyššie zapojenie žien do pracovného pomeru. Mali by sme pridať vo vytváraní podmienok na znižovanie nezamestnanosti mladých. Len 1,1 percenta detí do troch rokov je u nás v jasliach. Ide o jednu z kľúčových prekážok pre to, aby sa ženy mohli vrátiť do pracovného pomeru – ak majú záujem. Treba teda posilniť sieť jaslí, aby si ženy dokázali lepšie zorganizovať rodinný a pracovný život.
Zásady a práva zakotvené v pilieri sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a inklúzia, teda začlenenie. Ako plánujete v týchto oblastiach postupovať?
Budeme robiť maximum pre znižovanie rozdielu v zamestnanosti mužov a žien, v ich platoch či v ich podiele na starostlivosti o domácnosť. Často je to spôsobené faktom, že legislatíva nepraje skoršiemu návratu žien do práce. Zámerom komisie je, aby za rovnakú prácu dostávali pracujúci v celej únii rovnaký plat. Máme veľké rozdiely v sociálnom práve a v možnostiach prenášať penzie medzi jednotlivými krajinami. Vnímame tiež, ako reagujú mnohé členské krajiny na vyplácanie rodinných prídavkov cudzincom.
Kedy by sa opatrenia mohli prejaviť na Slovensku?
Tempo uplatňovania zmien závisí od jednotlivých krajín. Pokiaľ viem, vláda už teraz prijíma viaceré opatrenia na zlepšenie zamestnanosti mladých či uvažuje o posilnení postavenia otca v rodine. Myslím si, že niektoré opatrenia by sa mohli začať uplatňovať už v tomto roku.