Obavy z iniciatívy sedmohradských Maďarov, ktorí sa už roky usilujú o autonómiu takzvanej Sikulskej krajiny, vyjadril napríklad bývalý slovenský veľvyslanec v Budapešti Štefan Markuš. „Keby sikulskí Maďari spustili petíciu za vyhlásenie autonómie, tých milión podpisov zo siedmich krajín by asi zozbierali. Mohli by sa do toho totiž zapojiť Maďari žijúci v Rumunsku, v rakúskom Burgenlande, v Slovinsku, Chorvátsku, v srbskej Vojvodine či na Slovensku,“ upozornil Markuš.
Vyzbierané podpisy by podľa neho síce neznamenali, že hneď dosiahnu svoj cieľ, Európska komisia by to však mohla nastoliť ako agendu, ku ktorej sa únia musí vysloviť. „Je otázne, ako by sa k tomu postavila EÚ a Slovensko,“ dodal Markuš s tým, že akcia rumunských Sikulov by mohla inšpirovať i Maďarov na Slovensku.
Odborníci na zahraničnú politiku však zámeru rumunských Maďarov nedávajú veľkú šancu na úspech. Lisabonská zmluva síce zavádza možnosť petičného práva pre občanov únie, ale referendum o územnej autonómii podľa nich do toho nespadá. „Takéto referendum sa má dotýkať len toho, nad čím má EÚ právnu pôsobnosť. Otázky súvisiace s teritoriálnymi požiadavkami nie sú záležitosťou únie. To je vecou samotných členských štátov,“ vysvetlil Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
| Sikulskí Maďari |
|---|
| *** Sikulsko** – juhovýchodný región rumunského Sedmohradska tvorený troma župami, do roku 1920 súčasť Uhorska |
*** žije tu zhruba 665-tisíc ľudí** maďarskej národnosti, v Sikulskej oblasti majú 65-percentnú väčšinu
*** autonómiu** mali už v rokoch 1952 – 1968, potom im ju rumunský diktátor N. Ceaušescu zrušil
*** snahy o autonómiu** nepoľavujú, bojuje za ňu radikálna Sikulská národná rada, ktorá ju presadzuje aj v rámci EÚ
*** v roku 2007** usporiadali sikulskí Maďari neoficiálne referendum – z 210-tisíc opýtaných Sikulov až 99 percent podporilo autonómiu
Podobný názor má i Zuzana Gabrižová, šéfredaktorka informačného portálu o dianí v EÚ EurActiv.sk. Autonómia je podľa nej úplne mimo záber toho, čo by malo také referendum ako občiansky nástroj riešiť. „Akýkoľvek podnet musí spadať pod právomoci Európskej komisie, to je základná podmienka,“ uviedla Gabrižová. Preto si myslí, že podpisovú akciu za autonómiu by Európska komisia nielen odmietla, ale možno ani nezaregistrovala. Gabrižová navyše pripomína, že dnes ešte nikto nemôže zbierať podpisy pod takúto iniciatívu, lebo spomenuté nariadenie Lisabonskej zmluvy začne platiť až od apríla budúceho roku.
Analytici sa preto ohlasovaného referenda sikulských Maďarov neobávajú. Bilčík zdôrazňuje, že spomenutá časť Lisabonskej zmluvy by mala občanom slúžiť na iné účely. Na základe nej môžu Európsku komisiu požiadať, aby sa zaoberala nejakým legislatívnym návrhom na úrovni únie, a komisia to potom posúdi.
Gabrižová ako príklad, kde by sa tento občiansky nástroj mohol využiť, uviedla environmentálnu problematiku alebo práva telesne postihnutých. „Greenpeace sa už raz podarilo zozbierať milión podpisov za zákaz geneticky modifikovaných organizmov v Európe. Keby sa do toho chceli pustiť znovu, mohlo by sa im to podariť,“ tvrdí. Pripúšťa však, že také petície sa môžu zneužívať aj na politické ciele. „Už aj preto, aby tak získali pozornosť médií,“ uzavrela Gabrižová.