Slovensku sa ako jedinej krajine podarilo vybaviť výnimku. Programu navýšenia pomoci pre Grécko z pôvodných 109 miliárd eur dohodnutých v lete na 130 miliárd eur sa nezúčastní. „Slovenská republika má výnimku a bude sa zúčastňovať tohto programu len v tých intenciách, ako sa pôvodne zaviazala. O nič viac,“ vyhlásila po rokovaní Radičová. Slovensko podľa nej vďaka výnimke zo summitu ušetrí 200 miliónov eur .
Dohodnutou výnimkou v novom úverovom programe pre Grécko Slovensko v zásade podľa ministra financií Ivana Mikloša neušetrí. Podľa Mikloša totiž síce Slovensko nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch. „Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 % zo 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme,“ podotkol. „Celkovo neušetríme, len štruktúra z hľadiska programu pre Grécko a pre iné krajiny bude rôzna,“ vyhlásil vo štvrtok na tlačovej besede Mikloš. Na základe aktuálnej dohody by Grécko z nového úverového programu, teda prvých úverov, ktoré má krajina dostať z eurovalu, malo prijať o 21 mld. eur viac, ako v júli dohodnutých 109 mld. eur.
Premiérka Iveta Radičová v Bruseli podľa jej straníckeho kolegu Ivana Mikloša vyrokovala, že Slovensko sa bude podieľať na gréckom programe len v tom podiele, ktorý je vypočítaný z pôvodných 109 mld. eur. „Celkové naše záväzky v rámci eurovalu nebudú nižšie, čiže inde to zase bude vykompenzované, že pri iných programoch tá čiastka o ktorú menej ručíme pri gréckom programe, tak tú čiastku zaplatíme, resp. budeme garantovať pri ďalších programoch,“ dodal Mikloš.
Jeho slová potvrdil aj predseda strany Smer-SD Robert Fico. Slovensko síce nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch. Ako na tlačovej konferencii povedal Fico, premiérka hovorila o ušetrení 200 mil. eur, no náš podiel na eurovale je nemenný. „Nič neušetríme. Tie peniaze, ktoré nepôjdu do Grécka, pôjdu prípadne do inej krajiny,“ povedal Fico. Summit podľa Fica dokázal, že bez eurovalu nič nebolo možné a prijaté opatrenia v posledných hodinách boli možné len preto, že sa krajiny, ktoré majú euro, dohodli na eurovale.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Po deväťhodinovom nočnom maratóne sa zrodila dlhoočakávaná dohoda, vytvárajúca záchranný mechanizmus pre dlhovou krízou postihnutú Európsku úniu. Podľa slovenskej premiérky sa najdlhšie rokovanie premiérov a hláv štátov sedemnástich krajín eurozóny týkalo práve Grécka a hľadania riešení na záchranu tejto vysoko zadlženej krajiny. Podľa nej môžeme hovoriť o troch dôležitých správach, ktoré sa zrodili na summite.
„Prvou správou je dobrovoľná účasť súkromných bánk vo výške 50 percent,“ povedala Radičová. Znamená to, že súkromný sektor, čiže veritelia Grécka, akceptujú dohodnutý 50-percentný odpis gréckeho dlhu. Vďaka tomu sa zadlženie krajiny zníži o 100 miliárd eur a zároveň sa tak umožní spustenie novej oficiálnej pomoci Grécku.
„Druhá správa sa týka potreby a tlaku na navýšenie účasti verejných financií,“ povedala o pomoci Grécku, ktorá by mala byť zvýšená na 130 miliárd eur a na ktorej sa zúčastní aj euroval. Rozdiel oproti júlovej dohode lídrov eurozóny predstavuje 21 miliárd eur, avšak Slovenska sa už toto navyšovanie týkať nebude.
„Tretia správa je, že Slovensko sa na tomto programe navýšenia nezúčastní. Slovenská republika má výnimku a bude sa účastňovať na tomto programe len v tých intenciách, ako sa pôvodne zaviazala. O nič viac,“ vyhlásila Radičová a dodala, že sme jediná krajina eurozóny, ktorá si vymohla z tohto programu výnimku.
Foto: Reuters
Na otázku, ako sa jej to podarilo presadiť, uviedla, že to nebolo vôbec ľahké. „Nebolo to ľahké, ale my sme sa jasne vyjadrili, že máme svoju hranicu, že máme svoje podmienky a že za túto hranicu jednoducho nepôjdeme,“ povedala slovenská premiérka.
Na otázky novinárov, či našla pochopenie u jej európskych partnerov za výnimku pre Slovensko, premiérka uviedla, že sa to podarilo, lebo argumenty slovenskej strany boli racionálne. .
Euroval poskytne štít vo výške jedného bilióna eur, Grékov oddlžia
Európsky fond finančnej stability (EFSF) – euroval by mal prostredníctvom pákového efektu získať „palebnú silu“ vo výške približne jedného bilióna eur, bez toho aby sa zvyšovali súčasné garancie od členských krajín. Tie dosahujú výšku 780 miliárd eur a EFSF vďaka nim má reálnu úverovú kapacitu 440 miliárd eur.
Vďaka odpisom gréckych dlhopisov by sa dlh Atén mal znížiť o 100 miliárd eur, povedal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vo štvrtok okolo štvrtej hodiny ráno, keď sa summit skončil. Za dohodami stojí podľa neho aj Európska centrálna banka (ECB) a podporili ich aj Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska komisia.
„Súkromní veritelia dobrovoľne odpíšu 50 percent,“ povedal Sarkozy pred novinármi. Únijný prezident Herman van Rompuy uviedol, že európsky plán by mal zredukovať grécky dlh do roku 2020 na približne 120 percent gréckeho hrubého domáceho produktu.
„Je to maratón, nie šprint,“ podotkol k dohodám predseda Európskej komisie José Barroso s tým, že v najbližších týždňoch sa ešte budú dolaďovať detaily vyplývajúce z nočných dohôd.
Van Rompuy podotkol, že kvôli posilneniu ekonomického vládnutia v Európe bude EÚ zvažovať určitú zmenu svojich zmlúv. Lídri únie sa k tomu vrátia na summite v decembri a následne potom aj na jar budúceho roka.
Grécky premiér Jorgos Papandreou v reakcii na zoškrtanie gréckeho dlhu hovoril o novom začiatku. „Nová epocha, nová éra, ktorá sa otvára pred Gréckom,“ povedal ministerský predseda o dohode s privátnym sektorom.
Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej bude Grécko viac monitorované, či plní dohodnuté pravidlá.
Štáty eurozóny zároveň chcú zapracovať do svojich právnych systémov takzvané zlaté pravidlo, teda povinnosť rešpektovať vyrovnanosť rozpočtu. Tým by v podstate stanovili limity pre možné deficity či dlh krajiny.
Sarkozy bude hovoriť s Čínou
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy by mal vo štvrtok telefonicky hovoriť s čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaom o zapojení Číny do nového záchranného fondu EFSF.Sarkozy tak prípadnú pomoc Pekingu krajinám eurozóny prerokuje ešte pred tým, ako do Číny pricestuje šéf eurovalu Klaus Regling.
Eurozóna posilní euroval
Členské krajiny eurozóny navrhli výrazne zvýšiť efektivitu eurovalu. Podrobnosti k samotnému plánu však ministri financií budú mať až v ďalšom období. Sila eurovalu by mala byť presiahnuť bilión eur.
Pri výpočte sa vychádzalo z toho, že základná veľkosť záchranného fondu sa bude pohybovať od 250 miliárd do 275 miliárd eur. V súčasnosti je veľkosť fondu 440 miliárd eur, od novo stanoveného základu však už odpočítali peniaze na pomoc Grécku, Írsku a Portugalsku a tiež na rekapitalizáciu bánk.
Presná výška kapitálu dostupného pre potreby efektivity fondu bude známa až vo chvíli, keď bude dohodnutý druhý záchranný úver pre Grécko.
Na obsah návrhu uznesenia, ktorý sa objavil v médiách už v stredu, priaznivo zareagovalo euro aj americké akcie. V tom čase boli európske burzy už zatvorené, ale obchodovalo sa na americkom trhu. Euro k doláru sa vrátilo nad 1,39 USD, kým hlavné akciové indexy v New Yorku sa zbavili predchádzajúcich strát. Dow Jonesov index pridával zhruba 1,3 percenta, index Nasdaq Composite mal zisk asi pol percenta. Krátko predtým, naopak, pol percenta strácal.
Záchranný fond EFSF má mať po navrhnutých zmenách dostatočnú flexibilitu na to, aby mohol v prípade potreby uplatniť dva modely: poisťovať riziko a zapojiť sa do projektu špeciálneho investičného nástroja SPIV (Special Purpose Investment Vehicle). Oba tieto modely by mohol použiť súčasne.
Palebnú silu EFSF bude možné zvýšiť aj v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom. Návrh predpokladá, že Európska komisia posilní monitorovaciu kapacitu v Grécku a to priamo na mieste. Z hľadiska zapojenia súkromných veriteľov do zníženia zadĺženia Grécka návrh potvrdzuje, že Grécko je mimoriadny a unikátny prípad.
Uznesenie chváli Španielsko za jeho doterajšiu snahu znižovať rozpočtový deficit, vyzýva však Madrid, aby pokračoval v snahe ďalej. Uskutočnené reformy vraj nestačia, krajina má popracovať na reforme pracovného trhu a prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti.
EÚ sa dohodla na rekapitalizácii bánk
Lídri krajín EÚ sa na summite zhodli na požiadavke navýšenia kapitálovej primeranosti európskych bánk na deväť percent. Banky by to mali splniť do polovice budúceho roka. Koľko však bude rekapitalizácia stáť, únia neuviedla.
V minulých dňoch sa v súvislosti s rekapitalizáciou európskych bánk hovorilo o tom, že na splnenie zmieňovaného 9-percentného pomeru bude potrebných vyše 100 miliárd eur. O presnej sume sa nehovorilo aj preto, že banky by sa mali najskôr pokúsiť získať peniaze na trhoch či od súkromných investorov. Ak by sa im to nepodarilo, prišiel by na rad pomoc od národných vlád. Až ako posledný krok by prišlo na rad využitie európskych prostriedkov zo záchranného fondu eurozóny EFSF.
Agentúra AP však už citovala Európsky bankový úrad (EBA), podľa ktorého veľké banky v Európe budú musieť navýšiť kapitál o 106 miliárd eur, aby vyhoveli 9-percentnej požiadavke zo summitu. Gréckym bankám chýba okolo 30 miliárd eur, španielske budú musieť zohnať vyše 26 miliárd eur, talianske takmer 15 miliárd, francúzske 8,8, portugalské 7,8 a nemecké 5,2 miliardy eur. EBA ale podotkol, že ide o predbežné kalkulácie, ktoré upravia v novembri.
Pravidlá obsahujú aj to, že banky, ktoré budú rekapitalizovať, obmedzia vyplácanie bonusov manažérom a tiež dividend.
Ako chce EÚ zastaviť krízu
Odpisy gréckeho dlhu
Najväčší otáznik je okolo toho, koľko dlhu by banky Grékom mali odpustiť. Podľa júnovej dohody európskych politikov a bánk by ta malo byť 21 percent. Ukázalo sa však, že to nemusí stačiť. Európa teraz žiada zoškrtať až 60 percent. Banky však ponúkajú maximálne 40 percent. Podľa dohody to nakoniec bude okolo 50 percent.
Rekapitalizácia európskych bánk
EÚ sa dohodla, že veľké európske banky budú musieť posilniť svoj kapitál. Suma sa pohybuje okolo hranice 100 miliárd eur.
Posilnenie záchranného fondu eurozóny
Kľúčový bod stratégie. Ide o to, aby záchranný fond získal viac právomocí a peňazí, ale bez nutnosti navyšovať garancie od členských krajín. Tie teraz predstavujú sumu 780 miliárd eur, vďaka čomu má fond reálnu úverovú kapacitu 440 miliárd eur. Časť už však bola použitá pri záchrane Portugalska a Írska. Bez ďalšieho posilnenia by tak hrozilo, že by fond nemal dosť peňazí na záchranu Talianska či Španielska, nad ktorý sa vznáša hrozba, že by sa do nich mohla naplno preliať dlhová kríza.
Posilnenie ekonomického vládnutia a dohľadu
Lídri eurozóny sa dohodli na prísnejších pravidlách, ktoré majú zabezpečiť stabilitu verejných financií. Ide okrem iného o možnosť uvalenia citeľných sankcií za porušenie pravidiel, že maximálny rozpočtový deficit môže byť tri percentá HDP a dlh maximálne 60 percent HDP. Nad všetkým bude navyše väčší dohľad. Eurozóna sa po novom bude na úrovni šéfov štátov a vlád stretávať pravidelne dvakrát do roka.