• SmerSmer24,09 %
    4
  • KDHKDH13,21 %
    2
  • SDKÚSDKÚ7,75 %
    2
  • OĽaNOOĽaNO7,46 %
    1
  • Nova, KDS, OKSNova, KDS, OKS6,83 %
    1
  • SaSSaS6,66 %
    1
  • SMKSMK6,53 %
    1
  • Most-Híd Most-Híd 5,83 %
    1
  • TIPTIP3,69 %
  • SNSSNS3,61 %
Štatistický úrad SR

V europarlamente bude najsilnejšia stredopravá frakcia ľudovcov

Najsilnejšia frakcia v novom Európskom parlamente bude Európska ľudová strana (EPP) združujúca stredopravé zoskupenia, v 751členném zákonodarnom zbore bude mať 214 poslancov.

Druhou najsilnejšou formáciou bude sociálnodemokra­tická Skupina progresívnej ľavice a demokratov (S&D) , ktorá sa bude môcť oprieť o 189 mandátov. So zreteľom na takmer konečné výsledky volieb to uviedol na svojich stránkach Európsky parlament.

Veľké šance stať sa novým predsedom Európskej komisie má bývalý luxemburský premiér a kandidát EPP Jean – Claude Juncker.

Jeden z nich by sa mal stať novým šéfom Európskej
komisie. Kandidát európskych socialistov Martin Schulz (vľavo) a jeho
ľudovecký náprotivok Jean-Claude Juncker.
Jeden z nich by sa mal stať novým šéfom Európskej komisie. Kandidát európskych socialistov Martin Schulz (vľavo) a jeho ľudovecký náprotivok Jean-Claude Juncker.
Autor: SITA/AP, Yves Logghe

Tretia skončila Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) so 66 mandátmi. Za nimi sa umiestnili európski Zelení s 52 kreslami. Európski konzervatívci a reformisti (ECR) majú 46 mandátov, ľavicová frakcia GUE/NGL získala 42 kresiel. Euroskeptická frakcia Európa slobody a demokracie (EFD) bude mať 38 mandátov a medzi nezaradenými je 41 poslancov.

Celkovo 63 kresiel patrí politikom, ktorých strany doteraz v parlamente nezasadali a nie sú spojené so žiadnou existujúcou frakciou. Práve sem zrejme budú patriť niektorí z nacionalistických či protieurópskych zoskupení, tie v niektorých krajinách únie zaznamenali volebný úspech.

Občania naprieč EÚ od štvrtka do nedele volili celkovo 751 europoslancov. Až 40 europoslancov, teda 5,33 percenta je podľa odhadu europarlamentu tých, ktorí boli opätovne zvolení, nepatria ale k žiadnej z existujúcich frakcií. Európski konzervatívci a reformisti získali v odhade 5,19 percenta hlasov a nárok by tak mali na 39 kresiel, euroskeptická frakcia Európa slobody a demokracie s 4,39 percenta by dosiahla na 33 mandátov.

Celkovo 56 europoslaneckých kresiel, zodpovedajúcich 7,46 percenta hlasov, patrí ale politikom, ktorých strany doteraz v europarlamente nezasadali a nie sú spojené so žiadnou existujúcou frakciou. Práve sem zrejme budú patriť niektorí z nacionalistických či protieurópskych zoskupení, tí v niektorých krajinách únie zaznamenali volebný úspech.

Na vznik novej frakcie je potrebných len 25 europoslancov, avšak zo siedmich členských krajín. Krátko pred zverejnením svojho súčasného odhadu, ktorý je založený na prieskumoch konaných pred a v priebehu tohtoročných volieb, zverejnil Európsky parlament odhad tohtoročnej volebnej účasti na úrovni 43,11 percenta.

Na voľbách sa zúčastnilo 43 percent voličov EÚ

Na voľbách do Európskeho parlamentu sa zúčastnilo zrejme 43,11 percenta voličov. Vyplýva to z prvého celoeurópskeho odhadu volebnej účasti, ktorý zverejnil europarlament. Ak sa uvedené číslo potvrdí, záujem voličov o europarlament sa od roku 2009 prakticky nezmenil, vtedy bola účasť 43 percent. Odhady z niektorých členských krajín únie uvádzali výrazne nižšiu účasť.

Na Slovensku prišlo voliť zhruba 13 percent občanov, v Českej republike volilo 19,5 percenta voličov, čo je druhá najnižšia účasť v EÚ. Vyplýva to z prvého celoeurópskeho odhadu volebnej účasti, ktorý zverejnil europarlament.

Ak sa uvedené číslo potvrdí, záujem voličov o europarlament sa od roku 2009 prakticky nezmenil, vtedy bola účasť 43 percent. Odhady z niektorých členských krajín únie uvádzali výrazne nižšiu účasť.

Odhad účasti, zostavený na základe najrôznejších prieskumov naprieč úniou, by v prípade potvrdenia bol obrátením doterajšieho trendu. Od prvých volieb do Európskeho parlamentu v roku 1979 totiž voličská účasť klesala.

Odhadovaný vzostup o jedenásť stotín percenta v nedeľu v bruselskom sídle europarlamentu označil jeho hovorca Jaume Duch – Guillot za „historický obrat“.

Účasť mimo krajiny s povinným hlasovaním ako je Belgicko (90 percent) , Grécko (57,35), Cyprus (42,37) či Luxembursko (90 percent) bola vysoká na Malte, kde odhad ukázal 74,81 percenta a v Taliansku so 60 percentami. Taliansko je poslednou krajinou, kde sa volilo.

Nadpolovičná účasť bola ešte v Dánsku (55 percent), Írsku (51,2) a Švédsku (51 percent). V Nemecku odhad uvádza 47,9 percenta, vo Francúzsku 43,5 a v Británii len 36 percent.

Eurovoľby v Nemecku vyhrala CDU/CSU

Voľby do Európskeho parlamentu v Nemecku vyhrala konzervatívnej únie CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej s 36 percentami hlasov, na druhom mieste skončila koaličná sociálna demokracia (SPD) s 27,5 percenta hlasov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová volila v nedeľu v
Berlíne.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová volila v nedeľu v Berlíne.
Autor: Reuters, THOMAS PETER

Euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AFD) podľa odhadov získala 6,5 percenta hlasov. Ukazujú to odhady výsledkov, ktoré po uzavretí volebných miestností zverejnila televízia ARD. Volebná účasť dosiahla 48 percent.

Obe najsilnejšie strany výsledok uvítali. „Sme prví, vo voľbách sme vyhrali,“ reagoval na zverejnené odhady volebný líder CDU/CSU David McAllister. Zároveň uviedol, že výsledok jeho strany znamená jasný signál pre vládu, aby podporovala do čela Európskej komisie (EK) spoločného kandidáta Európskej ľudovej strany Jeana – Clauda Junckera.

Predseda SPD Sigmar Gabriel zdôraznil, že si jeho strana pripísala v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami najväčší nárast hlasov v histórii. Volebný líder SPD Martin Schulz, ktorý je aj kandidátom socialistov EÚ do čela EK, vyhlásil, že výsledok SPD znamená „vietor do plachiet“ pre jeho kandidatúru.

Prieskumy ukazujú vo Francúzsku výhru nacionalistov

Nacionalistický Národný front (NF) Marine Le Penovej vo Francúzsku zrejme vyhrala nedeľné voľby do Európskeho parlamentu. Prieskumy, ktoré zverejnila francúzske médiá, jej prisudzujú výhru 25 až 26 percent. Druhé miesto v nich obsadil konzervatívny Zväz pre ľudové hnutie (UMP) približne s 20 percentami, vládni socialisti (PS) majú asi o päť percent menej a sú až tretí.

Líderka francúzskych nacionalistov Marine Le Penová pred
novinármi na tlačovej konferencii.
Líderka francúzskych nacionalistov Marine Le Penová pred novinármi na tlačovej konferencii.
Autor: Reuters, CHRISTIAN HARTMANN

Pre FN, stranu s výrazne antieurópskym a protiprisťaho­valeckým programom, je to historický výsledok. Prvýkrát vyhrala celoštátne voľby a navyše s jasnou prevahou. Namiesto súčasných troch europoslancov, z ktorých jednou je šéfka strany Le Penová, by strana v prípade potvrdenia výsledkov prieskumov získala v Európskom parlamente 23 až 25 kresiel. Traja terajší europoslanci nie sú členmi žiadnej existujúcej frakcie.

Le Penová a jej strana zrejme ťaží z roztrieštenosti tradičných pravicových strán, ale predovšetkým z pretrvávajúcej nízkej obľuby súčasnej socialistickej vlády a prezidenta Françoisa Hollanda. Prieskumy pred voľbami jej úspech predpovedali.

Le Penová po zverejnení odhadov vyzvala na rozpustenie francúzskeho Národného zhromaždenia. „Čo iného môže prezident po takomto odmietnutí urobiť,“ vyhlásila. „Je neprijateľné, aby parlament v takej miere neodrážal vôľu francúzskeho ľudu.“

Socialistický premiér Manuel Valls vyhlásil, že eurovoľby vo Francúzsku sú „šokom a zemetrasením“. „Je to viac než varovanie, je to zemetrasenie,“ povedal minister zahraničia Laurent Fabius.

FN uspel aj v tohtoročných komunálnych voľbách, kedy ovládol radnice v 11 mestách. V minulosti jej zakladateľ Jean-Marie Le Pen skončil druhý v prezidentských voľbách, ale nedeľné skóre je najväčším úspechom strany za štyri desaťročia jeho histórie.

V Česku tesne zvíťazili babišovci

Európske voľby v Česku tesne vyhralo hnutie ANO vicepremiéra Andreja Babiša so ziskom 16,13 percenta hlasov pred stranou TOP 09 konzervatívca Karla Schwarzenberga (15,95 percenta) a sociálnymi demokratmi (ČSSD) šéfa kabinetu Bohuslava Sobotku (14,17 percenta). Všetky tri zoskupenia získali po štyri mandáty.

Tri kreslá obsadia komunisti (10,98 percenta) a kandidáti KDU-ČSL (9,95 percenta). Občianski demokrati majú dva mandáty (7,67 percenta hlasov) a europoslanca má aj Strana slobodných občanov (5,24 percenta hlasov).

V Poľsku vyhrala premiérova strana, uspela aj opozícia

Voľby do Európskeho parlamentu v Poľsku podľa odhadov tesne vyhrala Občianska platforma (PO) premiéra Donalda Tuska pred opozičnými konzervatívcami zo strany Práva a spravodlivosť (PiS). Obe strany podľa všetkého budú mať 19 poslaneckých kresiel z celkových 51 mandátov, ktoré sú pre Poľsko vyčlenené.

Poľský premiér Donald Tusk sa teší z víťazstva
Občianskej platformy v eurovoľbách.
Poľský premiér Donald Tusk sa teší z víťazstva Občianskej platformy v eurovoľbách.
Autor: SITA/AP, Alik Keplicz

PO získala zrejme 32,8 percenta hlasov, zatiaľ čo PiS o jeden percentuálny bod menej. Na treťom mieste skončil Zväz demokratickej ľavice s 9,6 percenta hlasov, čo zoskupeniu vynesie päť europoslaneckých miest. Do Európskeho parlamentu preniknú tiež Poľská ľudová strana, koaličný partner PO, a Kongres novej pravice. Obe zoskupenia budú mať štyroch poslancov.

Eurovoľby v Maďarsku vyhral Fidesz, uspel aj Jobbik

Voľby v Maďarsku presvedčivo vyhral vládny Maďarský občiansky zväz (Fidesz) v koalícii s Kresťanskode­mokratickou ľudovou stranou (KDNP) so ziskom 51,49 percenta hlasov. Koalícia pod vedením premiéra Viktora Orbána tak podľa agentúry MTI získala 12 z celkového počtu 21 europoslancov. Na druhom mieste skončilo radikálne Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) so ziskom 14,68 percenta, čo pre stranu znamená zisk troch kresiel.

Okrem koalície Fidesz – KDNP a Jobbiku budú mať v EP zastúpenie aj ďalšie štyri strany. Maďarská socialistická strana (MSZP) dostala bezmála 11 percent hlasov, čo znamená zisk dvoch kresiel europoslancov. Rovnako dvoch poslancov v EP bude mať Demokratická koalícia. Po jednom majú Együtt – PM a zelení (LPM).

Súvisiace články:

voľby, urna

Strana Právo a spravodlivosť napadla eurovoľby

06.06.2014 15:30

Vo volebnej sťažnosti žiada, aby Ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné pre nezákonnosť a neústavnosť.

Turecko, Recep Tayyip Erdogan, premiér

Turecko znepokojili výsledky eurovolieb

30.05.2014 08:37

Turecká vláda je znepokojená výsledkami minulotýždňových volieb do Európskeho parlamentu, kde budú mať výraznejšie zastúpenie radikálne a euroskeptické strany.

Jean-Claude Juncker

Hľadanie predsedu eurokomisie sa zamotáva

29.05.2014 09:24

Kresiel je málo a kandidátov veľa. Po voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa rozbehol iný maratón. Rokovania o obsadzovaní najvyšších postov v európskych inštitúciách.

Haag, Medzinárosný súdny tribunál, Peter Tomko

Haagský tribunál potvrdil trest dvom bosnianskym Srbom

30.06.2016 22:47

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu potvrdil tresty pre niekdajšieho bosnianskosrbského ministra vnútra Stanišiča a šéfa polície Župljanina.

Ambasáda USA

Ambasáda USA v Bratislave bude za bezpečnostný plot platiť viac

30.06.2016 22:25

Americké veľvyslanectvo bude za nájom mestských pozemkov pod bezpečnostným plotom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave platiť viac.

poľsko, nato, vojaci, parašutisti

Kanada vyšle v rámci NATO vojakov do východnej Európy

30.06.2016 22:20

Kanadskí ministri obrany a zahraničných vecí potvrdili, že ich krajina sa bude podieľať na štvortisícovom kontingente NATO vyslanom do východnej Európy.

Vladimir Putin, Recep Tayyip Erdogan

Putin zrušil zákaz cestovania ruských turistov do Turecka

30.06.2016 22:14

Vladimir Putin zrušil obmedzenia pre cestovanie Rusov do Turecka. Urobil tak po ospravedlnení tureckého prezidenta Erdogana za zostrelenie ruského bombardéra.