Návrh na exekúciu nemocníc v Hnúšti a Šahách podala Sociálna poisťovňa ešte vlani v októbri. Krupinská nemocnica už prostredníctvom exekútora dokonca spláca poisťovni viac ako 320-tisícový dlh. Ďalšími na rade by mohli byť Detská fakultná nemocnica Bratislava a Univerzitná nemocnica Bratislava, ktoré sú spomedzi štátnych nemocníc najväčšími dlžníkmi. Sociálna poisťovňa sa však zatiaľ zamerala iba na nemocnice v pôsobnosti vyšších územných celkov. Ako už Pravda minulý týždeň informovala, začala v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici, ktorá dlhuje Sociálnej poisťovni približne tri milióny eur a pre exekúciu jej hrozí zatvorenie. Vysoké dlhy majú aj nemocnice v Bojniciach a Myjave.
Situáciu sa včera pokúšali vyriešiť na rokovaní riaditelia nemocníc s trenčianskym županom Pavlom Sedláčkom (HZDS), neúspešne. „Situácia je vážna,“ konštatovala po rokovaní hovorkyňa Trenčianskeho kraja Vlasta Henčelová.
Sociálna poisťovňa návrh na exekúciu nemocnice v Považskej Bystrici odôvodňuje tým, že sa už dlhšie nevedeli dohodnúť na splácaní dlhov. "Jej dlh stále narastal. Posledná platba poistného bola v lete 2008 a doterajšie rokovania s nemocnicou neviedli k úspechu,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Jana Ďuriačová. Od exekúcie môže túto a ďalšie dve zadlžené nemocnice v Trenčianskom kraji podľa nej zachrániť konkrétny plán znižovania zadlženosti. Ten by mali predstavitelia samosprávy predložiť poisťovni do konca budúceho týždňa. Zatiaľ však nijaký nie je.
Podľa analytika zo Slovenskej akadémie vied Petra Staneka však exekúcia problém so zadlžovaním nemocníc nevyrieši. „Dlhy nemocníc roky narastali, oddlženie v roku 2009 riešilo iba časť problémov. Pokiaľ neriešime modelové diagnózy, plnú úhradu za výkony, potom je to o ničom,“ povedal.
Poisťovne podľa neho teraz nemusia nemocniciam uhrádzať plné sumy za výkony, čo následne vedie k ich stále sa prehlbujúcemu zadlžovaniu. Riešením by preto mohol byť takzvaný model diagnóz, ktorý by ich donútil platiť nemocniciam plné sumy. „To znamená, že ak napríklad operácia slepého čreva stojí tridsaťtisíc eur, tak poisťovňa tých tridsaťtisíc musí uhradiť a nemôže povedať nemocnici, že jej uhradí iba dvanásťtisíc, ako sa to deje teraz," myslí si Stanek.
Vyššie územné celky majú navyše podľa neho zviazané ruky, lebo na jednej strane musia garantovať zdravotnú starostlivosť, na druhej strane však nemajú zdroje, lebo im klesli príjmy z podielových daní. "Čiže táto situácia v tejto podobe, kým sa neprejde na plné platby za výkony, je nezmeniteľná,“ povedal.
Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy si myslí, že samospráva by mohla situáciu so zadlženými nemocnicami vyriešiť napríklad predajom nemocníc. „Ak by vyšší územný celok nechcel nemocnice predávať, existuje možnosť dlhodobého prenájmu nemocníc strategickým súkromným partnerom, tak ako to urobili so zadlženými štátnymi nemocnicami vo Veľkej Británii.“
Štát by mal v tomto prípade podľa neho zasiahnuť len nepriamo. „A to tak, že by zákonom stanovil základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z verejného zdravotného poistenia, ktorý by reálne odzrkadľoval obmedzené zdroje v slovenskom zdravotníctve,“ dodal Zachar.