Z prieskumu podľa nej vyšlo, že ak sa priamo pýtajú na podporu extrémistických hnutí, ľudia sa často vyjadrujú, že by ich zakázali alebo nemali by mať priestor konať. „Na druhej strane, keď sme sa zaoberali konkrétnymi postojmi a názormi, ktoré istým spôsobom extrémistické hnutia propagujú, ukázalo sa, že dosť veľká časť ľudí s nimi súhlasí. Pomerne silne podporujú reštriktívne politiky, ktoré obmedzujú ľudské práva a sú diskriminačné, vnímajú menšiny ako ohrozenie, nie sú ochotní im priznávať isté práva,“ hovorí Gallová-Kriglerová.
Extrémisti postupujú zároveň premyslenejšie. Zmenili rétoriku a štýl. Aj s pomocou právnikov si dávajú pozor, aby neboli obvinení zo šírenia rasovej nenávisti a zároveň sa stavajú do pozície tých, čo bojujú proti nespravodlivosti a konajú namiesto nečinného štátu. „Nenávistnú ideológiu šíria bez toho, aby spochybňovali holokaust alebo kreslili hákové kríže,“ upozorňuje Irena Biháriová z mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu. „Kedysi boli na okraji, dnes sa z nich stávajú oprávnení bojovníci za práva slušných ľudí a verejnosť akoby sa s touto rétorikou čoraz viac stotožňovala,“ dodáva.
Extrémisti sa zamerali na sociálne problémy a na oblasti, v ktorých je štát nečinný. „Stavajú sa do pozície tých, ktorí bojujú proti kriminálnikom, parazitom, ale netrápi ich kriminalita, ktorú páchajú ľudia z väčšinového obyvateľstva alebo čierne stavby iných ako rómskych obyvateľov,“ hovorí Biháriová.
Premyslenosť ich postupov vidno aj na prípade Mariána Kotlebu v Krásnohorskom Podhradí. „Určite nebol taký hlúpy, nemohol očakávať, že polícia mu bude asistovať pri úkonoch, na ktoré nemá právnu legitimitu. Na tejto kauze sa znova bude snažiť manipulovať verejnosť. Bude hovoriť – pozrite sa, policajti sú na strane parazitov a bude sa stavať do pozície martýra,“ upozorňuje Biháriová.
Za pravdu jej dáva aj sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus . „Bude to ešte horšie, ak bude mať väčšinová populácia pocit, že polícia akoby bola na strane Rómov. Z tohto hľadiska to nebude riešenie situácie, ale bude to eskalovať nespokojnosť vo verejnosti,“ upozorňuje.
Polícia odhaduje počet prívržencov a sympatizantov extrémistických hnutí na Slovensku na dve tisícky. „Desiatky až stovky z nich sú radikálne a rizikové. Počtom, aktivitami a organizovanosťou výrazne prevyšujú pravicoví extrémisti nad ľavicovými,“ uvádza sa vo vládnej koncepcii boja proti extrémizmu na roky 2011 – 2014.
Vláda si v rámci boja proti extrémizmu naplánovala aj viacero krokov. V pláne je napríklad novela Trestného zákona, ktorá by mala sprísniť postihy páchateľov trestných činov extrémizmu a doplniť trestný čin z nenávisti pre rozdielnosť pohlavia, príslušnosti k odlišnej kultúrnej a sociálnej skupine. Zlepšiť by sa mala aj spolupráca medzi ozbrojenými a bezpečnostnými zložkami.
Podľa Biháriovej v rámci boja proti rasovej nenávisti by sa polícia mala zamerať aj na kriminalitu na internete. Navyše extrémisti majú zjavne dobré ekonomické zázemie. „Majú zdroje na to, aby mohli chodiť po Slovensku, robiť pochody, vytvárať na internete videá,“ upozorňuje Biháriová. Aj preto by sa polícia podľa nej mala zamerať aj na ekonomické zázemie nebezpečných extrémistických skupín.
Podľa Gallovej-Kriglerovej by si aj politici mali dávať pozor na to, akým spôsobom rozprávajú o menšinách. Rétorika politických strán je veľmi tvrdá a represívna. „Kým sa to neotočí tak, že isté výrazy budú neprípustné, bude to nahrávať extrémistom,“ upozorňuje. „Je to začarovaný kruh. Politici väčšinou reagujú na názory verejnosti, ale zároveň ich aj formujú. Názory verejnosti sa nebudú meniť, kým nebude v spoločnosti atmosféra, že takéto niečo je neprípustné. A politici to nezačnú meniť, kým budú vedieť, že takýmto prístupom si získajú voličské hlasy,“ dodala.