Vyššie tresty budú môcť súdy udeliť napríklad za propagáciu fašizmu, za hanobenie rasy a národa, či za ospravedlňovanie genocídy a zločinov proti ľudskosti. Trestná má byť na rozdiel od súčasnosti nielen výroba, predaj a rozširovanie, ale aj prechovávanie extrémistických materiálov.
Za predaj či rozširovanie extrémistických materiálov bude vinníkom hroziť väzenie od troch do ôsmich rokov, podľa zákona nie je možné pri tejto sadzbe udeliť podmienečný trest.
V novele zákona pribudne samostatná časť, ktorá hovorí o hanobení štátnych symbolov. „Znamená to, že keď niekto bude páliť štátnu vlajku akéhokoľvek štátu, budú mu hroziť až tri roky väzenia,“ vyhlásil Fico. „Dúfam, že táto novela v parlamente prejde,“ dodal.
Zmenu zákona schválila vláda dva týždne po kontroverznom zásahu polície proti maďarským futbalovým fanúšikom v Dunajskej Strede a incidente v Kráľovskom Chlmci, kam prišlo 28 Maďarov v kópiách fašistických uniforiem. Obe udalosti vyostrili napäté slovensko-maďarské vzťahy a vyvolali stretnutie premiérov Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya. Slovensko dlhodobo Budapešť obviňuje, že nedostatočne zasahuje proti tamojším extrémistom a svoje zákony dáva za príklad.
Podľa niektorých mimovládnych organizácií však autori návrh dostatočne nekonzultovali s odborníkmi a vláda ho podľa kritikov zaradila na rokovanie, aby vzbudila dojem, že koná. Aktivisti sa obávajú zneužitia zákona.
Zákon by mal platiť od februára budúceho roku, definitívne však o ňom rozhodnú poslanci parlamentu.
Ficova vláda podporila výstavbu mosta cez Dunaj
Vláda v Komárne podporila začatie rokovaní s maďarskou stranou o výstavbe nového mosta cez Dunaj na štátnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom. „Uložili sme ministrovi dopravy a ministrovi zahraničných vecí, aby začali rokovať s maďarskou stranou o určení polohy nového mosta cez Dunaj,“ uviedol po rokovaní vlády premiér Robert Fico. Ministra dopravy Ľubomíra Vážneho kabinet v tejto súvislosti zaviazal k tomu, aby prispel k zabezpečeniu projektovej prípravy výstavby nového mosta. Šéf rezortu dopravy by sa mal podieľať aj na príprave novej trasy štátnej cesty medzi Nitrou, Novými Zámkami, Komárnom smerom do Maďarska.
Ako ďalej uviedol premiér, minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek by mal poskytnúť súčinnosť pri príprave priemyselnej zóny v lokalite obce Chotín a ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová pri vybudovaní centra sociálnych služieb pre seniorov v okrese Komárno. Vláda tiež podporila revitalizáciu odborného školstva v Nitrianskom samosprávnom kraji, zvýšenie počtu policajtov na obvodnom oddelení policajného zboru v Komárne a výstavbu cykloturistických chodníkov.
Pre samotné mesto Komárno vláda vyčlenila 25 miliónov Sk (829 848 eur) na rekonštrukciu budovy športovej haly na multifunkčné športové centrum. Ďalšie prostriedky by mali podľa premiéra smerovať na opravu materských škôlok a na riešenie havarijného stavu základných škôl v obciach patriacich do okresu Komárno.
Fico: Zemepisné názvy by sa mali najskôr písať v maďarčine
Fico opäť prisľúbil vyriešenie problému učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Zemepisné názvy by sa mali písať najskôr v maďarčine a potom v slovenčine. Novela školského zákona, ako ju navrhla SMK, je pre premiéra neprijateľná, pretože zákonom stanovuje písanie zemepisných názvov výhradne v jazyku menšiny. Na tlačovej besede po rokovaní vlády v Komárne ale vyhlásil, že je rád, že novela umožnila diskusiu o tejto téme.
„Učebnice budú vyriešené v parlamente. Som veľmi rád, že v prvom čítaní podporili poslanci Smeru-SD novelu, ktorá diskusiu umožňuje,“ povedal premiér. SMK si podľa neho určite uvedomuje, že nemôžu byť schválené len názvy v maďarčine. „Musia byť najskôr v správnom maďarskom tvare, potom v slovenčine,“ vysvetlil premiér. Kľúčovú úlohu má zohrať predseda parlamentu Pavol Paška. „Nikdy nebola taká vhodná doba na zákonné vyriešenie tohto problému ako teraz. A my tú dobu nechceme premeškať,“ zdôraznil s tým, že tento problém nemôže zaťažovať slovensko-maďarské vzťahy.
Novela školského zákona, ktorou SMK reagovala na vydanie učebníc v maďarčine so slovenskými zemepisnými názvami, je v parlamente v druhom čítaní. V prvom za ňu hlasovala Ficova strana. Učebnice pre maďarské školy so slovenským názvoslovím, rozbíjajúcim text, vyvolali protesty rodičov aj škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány po sobotňajšom stretnutí s Robertom Ficom v Komárne vyhlásil, že je hanbou, aby predsedovia vlád museli v roku 2008 riešiť takéto problémy. Právo maďarských detí povedať na Slovensku Ipeľ po maďarsky by malo byť samozrejmé ako dýchanie.