Fico na summite EÚ: Nechápem, prečo by sme mali žiadať výnimku

Slovensko sa nebude na summite Európskej únie usilovať o rovnakú výnimku z listiny základných práv, akú chce získať Česká republika. Povedal to vo štvrtok premiér Robert Fico, podľa ktorého však Bratislava bude chcieť do záveru summitu presadiť formuláciu, z ktorej vyplynie, že nie je potrebné sa obávať tzv. Benešovych dekrétov. Maďarsko zase nevylúčilo, že českú požiadavku ohľadom Lisabonskej zmluvy zablokuje.

29.10.2009 13:18 , aktualizované: 16:29
Robert Fico Foto:
Premiér Robert Fico v Bruseli novinárom povedal, že nechápe, prečo by mala Bratislava žiadať rovnakú výnimku ako Česko.
debata

Práve pre obavy z prelomenia dekrétov bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša a z uplatnenia majetkových nárokov sudetských Nemcov český prezident Václav Klaus svoj súhlas s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy o reforme EÚ podmienil dohodnutím výnimky z listiny základných práv.

Maďarsko chce také riešenie, ktoré by upokojilo české obavy, ale bez toho, že by sa menila rovnováha dosiahnutá v Lisabonskej zmluve, vyhlásil šéf maďarského kabinetu Gordon Bajnai. „Akékoľvek riešenie by nemalo mať negatívne dopady na občanov krajín, vrátane Česka,“ podotkol s tým, že má k dispozícii veľmi silný mandát od vlády v tejto veci. Neskôr spresnil, že by to mohlo zahŕňať aj veto z maďarskej strany. Zdôraznil však, že o všetkom sa ešte len začne rokovať.

„My nechceme žiadne výnimky,“ povedal vo štvrtok v Bruseli Fico. Dodal, že podľa právnych expertov nie je potrebné sa obávať prelomenia dekrétov, ktoré viedli k vyvlastneniu majetku príslušníkov niektorých národnostných menšín v Československu po druhej svetovej vojne. „Keď to tak je, že sa toho nemusím obávať, tak to jasne v tých záveroch povieme,“ dodal slovenský premiér.

Pritom ešte pred desiatimi dňami predseda vlády v Českej televízii v Otázkach Václava Moravca naznačil, že Slovensko bude žiadať podobné záruky ako Česko. „Ak by Česká republika napríklad vyrokovala, že Lisabonská zmluva, pokiaľ ide o retroaktivitu, nezohráva žiadnu úlohu a že neotvára otázku Benešových dekrétov, tak Slovensko nemôže zostať úplne osamotené. Mohlo by to totiž vyvolať nasledujúcu skutočnosť. Tí, čo boli v Česku úspešní, by boli používaní na Slovensku ako dôkaz toho, že ono si to nevyrokovalo. To znamená, že je možné otvárať Benešove dekréty. Nemôžeme dovoliť, aby nastala akákoľvek právna neistota,“ povedal Fico. „(čítajte viac) “:[http://spravy.pravda.sk/…k_domace.asp?…]

V Bruseli však premiér svoju rétoriku otočil. Poznamenal, že nechápe, prečo by mala chcieť Bratislava podobnú výnimku z listiny základných práv, akú chce získať Praha. Ide vraj o suverénne české rozhodnutie, ktoré Slovensko nebude blokovať.

Bajnai na tlačovej konferencii zdôraznil, že Lisabonská zmluva sa týka budúcnosti Európy. Benešove dekréty naopak označil za negatívnu súčasť európskej histórie, ktorá vyvolala utrpenie miliónom ľudí. „Nemali by sme miešať dohromady minulosť a budúcnosť,“ povedal Bajnai. Budapešť preto podľa neho nechce, aby zmluva reformujúca EÚ platila za každú cenu.

Nerozumieme požiadavke Prahy, vyhlásil Fico

„K tomu, aby sme mali čoskoro lisabonskú zmluvu ratifikovanú, je potrebné vážne zvážiť požiadavku, s ktorou prišiel český prezident Václav Klaus,“ povedal šéf Európskeho parlamentu Jerzy Buzek.

„Veľmi tomu nerozumieme, ale to je vnútorná vec Českej republiky,“ povedal slovenský premiér Fico o požiadavke Prahy. „Výnimka v podobe nezáväznosti charty nemá nič spoločné s Benešovými dekrétmi,“ povedal Fico, ktorý tiež pripomenul, že Klaus listinu základných práv kritizoval už skôr, aj keď z iných dôvodov.

„Považujeme návrh výnimky v tomto štádiu za veľmi nebezpečný pre jednotu a rafitikačný proces, takže máme vážne obavy,“ povedal maďarský ministerský predseda. Kritizoval tiež, že niekto prichádza s takýmito požiadavkami až počas ratifikácie. Nepáči sa mu tiež, že je listina základných práv dávaná do súvislostí s Benešovými dekrétmi.

Prehľad základných informácií o dekrétoch... Foto: ČTK
Edvard Beneš Prehľad základných informácií o dekrétoch prezidenta Edvarda Beneša

Prehľad základných informácií o dekrétoch prezidenta Edvarda Beneša

Pojem Benešove dekréty sa používa pre súbor právnych noriem, ktoré v rokoch 1940 až 1945 vydával prezident Edvard Beneš, a to tak v londýnskom exile, ako aj po návrate do Československa. Účelom dekrétov v období pred rokom 1945 bolo zakotviť dočasné československé štátne zriadenie, po oslobodení mali dekréty obnoviť právny stav do doby, kým nebudú vytvorené štátne orgány. Od júna 1940 až do októbra 1945 bolo podpísaných a vyhlásených 143 dekrétov. Všetky dekréty (s výnimkou menovacích) podliehali dodatočnému schváleniu parlamentom a potom sa stali súčasťou československého právneho poriadku.

Odsunu Nemcov z Československa sa priamo netýkal žiadny dekrét. Po rozhodnutí postupimskej konferencie o odsune Nemcov z Poľska, Maďarska a Československa 2. augusta 1945 však Beneš podpísal v rovnaký deň dekrét číslo 33/1945 o odobratí občianstva. Ten stanovil, že Nemci a Maďari, ktorí už predtým nadobudli nemecké alebo maďarské občianstvo, stratili v deň jeho získania občianstvo československé. Tým sa podľa historikov vytvoril predpoklad pre budúci odsun, počas ktorého opustilo Československo zhruba tri milióny Nemcov a viac ako 30-tisíc Maďarov. Z odsunu a vyvlastnenia boli vyňatí antifašisti a nemecké a maďarské obete nacizmu.

Nemcov a Maďarov sa okrem dekrétu o občianstve týkali hlavne dekréty o konfiškácii majetku, o potrestaní nacistických zločincov, o konfiškácií pôdy a o pracovnej povinnosti osôb zbavených občianstva. Na ich základe prišli Nemci a Maďari o pôdu a majetok, boli súdení ľudovými súdmi a museli vykonávať nútené práce.

Československí predstavitelia odhadli v decembri 1945 hodnotu vyvlastneného nemeckého majetku na tristo miliárd korún. Podľa parížskej reparačnej dohody mohol byť tento majetok zabavený a jeho hodnota odpočítaná z požadovaných reparácií (Československo odhadovalo svoje reparácie na 350 miliárd korún).

Nemci, odsunutí po vojne z Československa a Poľska do SRN a Rakúska, získali po roku 1956 od nemeckého štátu finančnú kompenzáciu. Odškodnení v SRN sa však na rozdiel od svojich rakúskych kolegov museli zaviazať, že ak získajú odškodné od Československa, peniaze od nemeckej vlády vrátia.

Po roku 1989 sa téma Benešových dekrétov stala jednou z často diskutovaných otázok v česko-nemeckých a česko-rakúskych vzťahoch a bola využívaná aj v domácej politike v týchto krajinách. V januári 1997 bola podpísaná spoločná Česko-nemecká deklarácia o vzájomných vzťahoch a ich budúcom rozvoji. Obe krajiny sa navzájom ospravedlnili za príkoria minulosti a zaviazali sa, že budú rešpektovať právny poriadok druhej krajiny.

O Benešových dekrétoch sa diskutovalo tiež pred prijatím Česka do Európskej únie. V novembri 2002 Európsky parlament vo svojej rezolúcií okrem iného uviedol, že Benešove dekréty nie sú prekážkou prijatia Česka do únie.

V decembri 2005 české ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že Európsky súd pre ľudské práva odmietol sťažnosť sudetských Nemcov, ktorí sa sťažovali na konfiškáciu svojho majetku alebo majetku svojich predkov na základe dekrétov a chceli získať náhradu. Súd okrem iného konštatoval, že námietky autorov sťažnosti nie sú zlučiteľné s Európskou zmluvou o ľudských právach, pretože o majetok prešli dávno pred tým, ako zmluva v Česku začala platiť.

debata chyba