Fico o cestu do Bieleho domu nestojí

Slovensko počas vlády Roberta Fica urobilo niekoľko proamerických gest, ktoré by zrejme ani niekdajší premiér Mikuláš Dzurinda nebol ochotný urobiť. V exkluzívnom rozhovore pre Pravdu to povedal Rastislav Káčer, ktorý skončil päťročné pôsobenie vo funkcii slovenského veľvyslanca v USA a po šestnástich rokoch odišiel z diplomatickej služby.

09.09.2008 08:31
Rastislav Káčer Foto:
Slovenský bývalý veľvyslanec v USA Rastislav Káčer.
debata

Hoci Fico má za sebou už viac ako polovicu vládnutia, na návštevu Georgea Busha sa ešte nedostal. Zapríčiňuje to jeho protiamerická politika?
Myslím si, že slovenský premiér sa nechcel dostať do Bieleho domu, nikdy to za svoj cieľ nepovažoval. Od Fica som takú požiadavku nezaznamenal, ani raz neprejavil záujem.

Je to obrovská chyba?
Fico je politik suverén, ktorý sám rozhoduje, o čo sa usiluje a o čo sa nesnaží a my sme občania, ktorým to vyhovuje alebo nie… Mne sa protiamerická politika nepáči ani ako občanovi, ani ako profesionálovi a som presvedčený, že Slovensko z toho absolútne nič nemá. Antiamerikanizmus je však módny marketingový trend, ktorý doma funguje, ale dlhodobo je pre náš štát škodlivý, oslabuje nás to.

Naopak, počas vládnutia Mikuláša Dzurindu niektorí ľudí hovorili o posluhovaní Bielemu domu. Nebol expremiérov vzťah k Bushovi prehnaný?
Nie. To je chiméra, marketingová floskula. Realita je dokonca taká, že počas Ficovej vlády sme urobili niekoľko proamerických gest, ktoré by zrejme nebol Dzurinda ochotný urobiť, ale nemôžem o nich hovoriť, lebo sú vysoko dôverného charakteru. Išlo o záležitosti, o ktorých som si nemohol robiť ani poznámky na papier. Nesťažujem sa, som rád, že Slovensko tak konalo, ale na opačnej strane politický marketing sa navonok tvári protiamericky. Nemám rád túto taktiku, uznávam konzistentný prístup. To znamená, že akú reč tela používam, taký úmysel mám. Som zástancom transparentnej a dôveryhodnej politiky.

Napriek tomu, čo hovoríte, Dzurinda pôsobil tak, že Bushovi nadbieha. Malo z tejto proamerickej politiky Slovensko výrazný úžitok v politickej a ekonomickej oblasti?
Počas dvoch Dzurindových vlád Slovensko prelomilo určitú bariéru, lebo dovtedy naša krajina bola oznámkovaná známym výrokom niekdajšej šéfky americkej diplomacie Madeleine Albrightovej, že sme čiernou dierou na mape Európy. Tak sa k nám aj správali, ale po roku 1998 sa Slovensko stalo obľúbeným príkladom toho, ako sa má vyvíjať úspešná krajina s reformným krokmi – ako štát, ktorý dokazuje, že príklon k demokracii prináša politickú stabilitu a hospodársky rozmach.

Ako najvyššie politické kruhy v USA prijali správu pred dvoma rokmi, že na vládnej koalícii sa budú podieľať Vladimír Mečiar a Ján Slota?
Určite nie nadšene.

Boli šokovaní?
To nie, ale nepochybne prekvapení. Na základe toho, čo sa Washington pred voľbami v roku 2006 dopočul od Fica, vtedy ešte ako opozičného lídra, neočakávali také zloženie vlády.

Prečo si Bush vybral v roku 2005 Bratislavu za miesto summitu s vtedajším šéfom Kremľa Vladimirom Putinom?
Rozhodnutie padlo tesne po znovuzvolení Busha. Podarilo sa nám presvedčiť jeho kľúčového poradcu Dana Frieda, aby prezident USA vyslal kladné signály aj ku krajinám, ako je Slovensko. Veď napríklad smerom k zrušeniu amerických víz sa nič výrazné nedialo. Veľvyslanci štátov visegrádskej štvorky mali s Friedom pracovný obed v deň volieb a každému položil otázku: „Keby som bol ja ako Bush víťaz volieb, čo mi poradíte urobiť ako prvé na zlepšenie vzťahov s Európou?“

Ako znela vaša odpoveď?
Prvá zahraničná cesta nech smeruje do Európy – navštíviť Brusel, prehovoriť v Rade NATO, lebo členské krajiny dlho nepočuli, ako Spojeným štátom záleží na aliancii a spojeneckých hodnotách. Tiež nech príde na pôdu Európskej komisie, čo nijaký šéf Bieleho domu nespravil. Američania dovtedy akoby uznávali Európsku úniu, ale nie komisiu. Vždy rokovali iba s lídrami jednotlivých štátov. Napokon som mu poradil, aby USA ukázali, že im záleží aj na malých, nových členských krajinách NATO. Nazval som to ako dokazovanie vzťahu medzi mužom a ženou – nepotrebujete kupovať jeden týždeň porsche, potom norkový kožuch a následne luxusnú dovolenku. Často stačí kytica ruží, možno len jeden kvet.

Čo si Biely dom z toho vzal?
Na Vianoce mi telefonoval Fried a hovorí: „Bush na prvú cestu zamieri do Európy, vystúpi v Rade NATO, navštívi Európsku komisiu, zastaví sa v Nemecku, aby sme ukázali, ako nám záleží na veľkých tradičných spojencoch, a mám pre teba ešte dobrú správu, že prezident si váži aj úlohu malých spojencov. Príde na Slovensko a dáme vám bonus – stretne sa tam s Putinom, aby sa Bushova cesta dostala čo najviac do pozornosti.“ Keď sa potom na stretnutí veľvyslancov EÚ v USA pýtali poradcu pre národnú bezpečnosť Stephena Hadleyho, prečo šéf Bieleho domu ide na Slovensko, odpovedal, že Američanom sa páči príbeh Slovenska. Ako krajiny, ktorá sa zmenila zo škaredého káčatka na krásnu labuť.

Aký je Bush?
Pri osobnom stretnutí v úzkom kruhu veľmi príjemný človek, rovnako to platí o jeho manželke Laure. Bush v diskusii dá pocítiť, že napriek tomu, že je prezident veľmoci, je bezprostredný, spontánny človek, dáva najavo, že vás vie vypočuť, dokáže žartovať a dokonca byť veľmi sebaironický. Je schopný robiť si vtipy sám zo seba, uvoľniť náladu.

Máte príklad jeho humoru?
Keď ho Dzurinda navštívil s barlami po zlomenine na lyžovačke, Bush sa pozrel na jeho sadru na nohe a hovorí: „Pán premiér, tak teraz si konečne môžem trúfnuť s vami zabehať…“

Hovoríte, že je príjemný v úzkom kruhu, ale čo jeho nepopularita?
Kladné vlastnosti, ktoré som opísal, vôbec nedokáže predstaviť pred kamerami. Mediálne nie je veľmi šťastný komunikátor. Domnievam sa však, že jeho rozhodnutia (aj tie kontroverzné a nie šťastné) boli myslené úprimne, on osobne ich nerobil z vypočítavosti.

Vráťme sa k Ficovým verejným názorom na USA. Každého štátnika formuje aj jeho okolie. Stretli sa vaše odporúčania a vysvetľovania súvislostí s úspešným ohlasom?
Stručná odpoveď znie: Nie: Nebol som úspešný, hoci som sa o to niekoľko ráz pokúsil. Keď sa pozriem na premiérove zahraničnopolitické názory, často s ním nesúhlasím. Nehovorím, že vždy a úplne. Na opačnej strane musím povedať, že rozhovory s ním medzi štyrmi očami neboli nepríjemné. Fico je korektný partner v debate, má svoje argumenty, je to inteligentný človek, ktorý dokáže dobre analyzovať. Iná vec je, ako fakty prezentuje za rečníckym pultom, pred mikrofónom, pred kamerou… takpovediac veľmi často ide len o skratky a tie sú súčasťou jeho politického marketingu, ktorý mu prináša vysokú popularitu v slovenskej spoločnosti. Chápem, že popularita by mala byť cieľom každého politika, ale nie za každú cenu. Fica vnímam ako dobrého diskutéra v úzkom kruhu. Keď však vystupuje verejne, vtedy prepína na čistý politický marketing, čo niektorí politológovia nazývajú aj populizmom. To sa však stáva politickým trendom vo viacerých demokraciách, čo nie je dobré.

Má Fico v USA povesť proruského politika?
Skratkou by som si nášho premiéra v očiach Washingtonu nedovolil hodnotiť, ale môžem povedať, že Slovensko je dnes vnímané nielen v USA, ale aj vo viacerých členských štátoch NATO ako jedna z najproruskejších krajín v aliancii aj v Európskej únii. Nechcem to však nazvať tak, že sme trójskym koňom ruských záujmov v Európe, ale… Zároveň treba zdôrazniť, že Slovensko nikdy, ani za Dzurindových vlád, nerobilo protiruskú politiku – to by bola chyba nielen v minulosti, ale aj teraz či v budúcnosti. Slovensko by malo predovšetkým robiť „proslovensku“ politiku.

debata chyba