Fico útočí na médiá, tie údajne klamú

Vláda premiéra Roberta Fica chce do zákona presadiť, aby médiá museli uverejňovať nesúhlasné reakcie politikov na publikované informácie. Viaceré slovenské médiá totiž podľa Fica informujú o vláde, jej predstaviteľoch a vládnej koalícii neobjektívne. Podľa predsedu Európskej federácie novinárov Arneho Königa by však takýto zákon bol kontraproduktívny. "Chceme len, aby ľudia dostávali objektívne informácie a chceme, aby v tlačovom zákone bolo právo na odpoveď," tvrdil Fico. | |

25.04.2007 13:20 , aktualizované: 19:38
Robert Fico Foto:
Premiér Robert Fico
debata

Podľa Fica je v súčasnosti takmer nemožné domôcť sa v médiách opravy, ktorá by vyšla na ďalší deň, a médiá odkazujú žiadateľov na súd. „Právne inštitúty, zabezpečujúce nápravu, najmä bezprostrednú opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov, prakticky nefungujú a sú často hrubo ignorované,“ citoval premiér z dnešného vládneho vyhlásenia.

Podľa Königa by povinnosť médií uverejňovať reakcie politikov na údajne nepravdivé informácie znamenala, že noviny by editovali politici. „Sú to editori, vydavatelia a novinári, ktorí editujú noviny, časopisy a médiá. Nemali by to robiť politici,“ povedal König, ktorý dnes v Bratislave vystúpil na novinárskej konferencii. Médiá si podľa neho robia svoju prácu a musia byť vždy v kritickej pozícii proti moci. Dodal, že napätie medzi novinármi a politikmi je úplne normálne.

Fico dlhodobo vyčíta novinárom, že sú voči vláde jeho Smeru, SNS a HZDS zaujaté. „Dokonca to vyzerá tak, že z niektorých médií sa stala politická opozícia vlády, čo je v Európe jedinečný úkaz,“ povedal Fico v rozhovore pre najnovšie vydanie týždenníka Slovo, kde sa okrem toho sťažoval na dotieravosť bulvárnych novinárov na jeho súkromie. Naopak zástupcovia médií Fica kritizovali, že ich považuje za nepriateľov.

Na Slovensku platí tlačový zákon ešte z roku 1966, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Podľa neho môžu občania aj v súčasnosti žiadať médiá o bezplatné uverejnenie opravy a navrhnúť jej znenie. Šéfredaktor má pritom právo odmietnuť opravu, ak môže dokázať pravdivosť údaja, alebo ak bola žiadosť podaná po stanovenej dvojmesačnej lehote. Ak niet dôvodu na jej odmietnutie, médiá sú povinné opravu uverejniť. O povinnosti zverejniť opravu môže rozhodnúť súd, ak sa naň obrátia dotknuté osoby, ktorým médiá opravu odoprú. Slovenskí politici už niekoľko súdov v sporoch na ochranu osobnosti nad médiami vyhrali.

Podobná právna úprava sa uplatňuje napríklad v Česku v tlačovom zákone z roku 2000. Rezolúcia výboru ministrov Rady Európy hovorí o práve na odpoveď, ale pripúšťa i ekvivalentný nápravný prostriedok.

Minister kultúry Marek Maďarič chce v chystanej novele tlačového zákona zakotviť postavenie Tlačovej rady. Tá v súčasnosti funguje iba ako samoregulačný orgán, ktorý vytvorili vydavateľstvá periodickej tlače a Slovenský syndikát novinárov.

V súčasnosti sa Tlačová rada zaoberá porušovaním etických zásad novinárskej práce v tlačených médiách. Okrem toho prerokúva aj sťažnosti na porušovanie slobody tlače a obmedzovanie prístupu novinárov k informáciám. Za porušenie pravidiel novinárskej etiky a pravidiel výkonu novinárskeho povolania môže udeľovať len slovné napomenutia bez finančných postihov. Pokutu televíziám a rádiám môže udeliť Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Podľa Galbavého vláda zaútočila na nezávislosť médií

Vláda sa snaží pod zámienkou ochrany verejnosti pred neobjektívnosťou tlače zastrašovať médiá a dotlačiť ich k autocenzúre. Tvrdí to poslanec a člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá Tomáš Galbavý. Ako uvádza vo svojom stanovisku, vláda svojimi vyjadreniami skryto zaútočila na nezávislosť médií.

„Vláda je orgán verejnej moci, platený z daní občanov. Podobne sú politici verejnými činiteľmi. Už pri vstupe do politiky si musia byť vedomí, že ich pôsobenie bude pod drobnohľadom a musia strpieť záujem médií aj o ich súkromný život,“ myslí si.

Podľa Galbavého sa vláda na čele s premiérom Robertom Ficom dovoláva inštitútov, ktoré sú už v slovenskom právnom poriadku zakotvené. Médiá musia na základe zákona informovať pravdivo a objektívne. V prípade, že uvedú nepravdivé informácie, tlačový zákon dáva právo na opravu. Poškodený sa môže dovolávať na Rade pre vysielanie a retransmisiu. V krajnom prípade má každý občan právo obrátiť sa na súd a ak sa mu bude zdať tento proces zdĺhavý, tak aj priamo na ministra spravodlivosti.

„Proti požiadavke na pravdivé a objektívne informovanie verejnosti zo strany médií, samozrejme, nemožno mať námietky. Premiér by však mal trvať na tom, aby podobnú požiadavku na pravdivé a objektívne informovanie verejnosti prioritne plnili aj členovia jeho kabinetu a vláda ako celok,“ uvádza ďalej Galbavý.

debata chyba