„Bez toho, aby sme robili detailný výpočet splnených úloh z programového vyhlásenia, môžem konštatovať, že na Slovensku v roku 2006 reálne nastal odklon od slabého štátu a individualizmu k silnému štátu a solidarite,“ zdôraznil premiér počas vyše štyridsaťminútového prejavu.
DISKUSIA: Aké vysvedčenie by ste vystavili Ficovej vláde?
„Naša vláda sa rozhodla ísť kvalitatívnou zmenou, ktorú sme v programovom vyhlásení vyjadrili v podobe solidarity, silného moderného a sociálneho štátu, posilneniach kontrolných a regulačných funkcií štátu, zastavenia privatizácie, ekonomických a sociálnych rozhodnutí v prospech väčšiny a vyváženej zahraničnej politiky,“ povedal Fico.
Vláda bola podľa Fica okrem hospodárskej oblasti úspešná aj v ostatných. „S plnou zodpovednosťou vyhlasujem, že žiadna vláda neurobila pre policajtov a hasičov toľko ako my,“ je presvedčený predseda vlády. Ako zdôraznil, okrem iného sa nepotvrdili ani negatívne predpovede spojené s „odvážnym“ prijatím nového tlačového zákona rezortom kultúry. Odmietol tiež „akúkoľvek kritiku“ nedostatočného čerpania eurofondov za strany súčasnej vlády. Vysoký európsky štandard má podľa neho aj menšinová politika. Hlavu štátu požiadal, aby vyjadrila protest proti vystúpeniu maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma.
Premiér pripustil, že „od roku 2006 do roku 2010 došlo k viacerým individuálnym chybám a zlyhaniam, boli však prijímané aj vážne následky.“ Ako podotkol, nepamätá si, že by predchádzajúca vláda odňala koaličnému partnerovi celé ministerstvo, tak ako súčasná. Za najväčšiu aféru tohto volebného obdobia označil „pranie špinavých peňazí jednou z opozičných strán.“
Foto: Ivan Majerský
Plnenie programového vyhlásenia sprevádzala podľa Fica politická stabilita a vládna koalícia si zachovala väčšinu v parlamente. „Rád by som poďakoval HZDS a SNS za túto stabilitu,“ uviedol. Ako zdôraznil, kabinet pod jeho vedením zvláda úspešne aj následky svetovej hospodárskej krízy. „Vláda bola vystavená skúške, akú ešte v histórii neabsolvovala žiadna vláda na Slovensku,“ vyhlásil na margo krízy. Ekonomika je podľa neho dnes výkonnejšia, ale aj odolnejšia proti hospodárskemu poklesu ako to bolo v minulosti.
Občania Slovenska majú podľa premiéra veľmi ľahkú voľbu, pretože vedia, čo znamená mať osem rokov pravicovú vládu a štyri roky vládu so silným sociálnodemokratickým prvkom. „Pravica sa opäť môže pokúšať o privatizáciu, oslabovanie solidarity a sociálneho štátu,“ upozorňoval občanov na dosahy prípadnej výmeny vládnych garnitúr.
Pozitívne hodnotil štvorročné funkčné obdobie vlády aj prezident Ivan Gašparovič. „Pán premiér, výsledky, ktoré ste dosiahli s vašou vládou, oceňujú aj občania. Som presvedčený, že ste naplnili svoje programy v sociálnej oblasti a až na niektoré maličkosti ste naplnili programové prehlásenie vlády,“ povedala hlava štátu. Za základ dobrej sociálnej vlády považuje Gašparovič kontinuitu ústavných činiteľov, ktorí majú sociálne programy. „Som presvedčený, že takto to bude aj v budúcnosti,“ dodal. Občanov vyzval, aby sa zúčastnili na voľbách a politické strany požiadal, aby z kampane neurobili fyzický súboj.
Predseda parlamentu Pavol Paška vyzdvihol efekt politickej, ekonomickej a sociálnej stability, ktorý podľa neho charakterizoval ostatné volebné obdobie.
Foto: Ivan Majerský
Hodnotením vlády sa v stredu zaoberala aj opozičná SDKÚ. Volebná líderka Iveta Radičová pri hodnotení súčasnej vlády ocenila prijatie eura, vstup do Schengenu ale aj ponechanie väčšiny reforiem, ktoré prijal bývalý kabinet Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Upozornila však, že vláda nepriniesla riešenia na stabilizáciu a podporu strednej vrstvy, nepribúdajú stabilné pracovné miesta, ani sa nezlepšilo postavenie učiteľov, žiakov či zdravotníkov.(čítajte viac)
Podľa mimovládneho Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v súčasnosti vláda neplní 65 percent zo svojich 112 sľubov. Inštitút sleduje plnenie sľubov z programového vyhlásenia aj z mediálnych vystúpení koaličných politikov. Aspoň čiastočne je vraj splnených 35 percent prísľubov. Medzi nesplnenými záväzkami sú napríklad prísľuby budovania právneho štátu, zvyšovania transparentnosti či boja s korupciou.