Nebyť iných kritických novinárov, ľudia blízki jednej z vládnych strán by si užívali zisk z veľmi podareného obchodu s pozemkami – s pomocou štátu by získali za pár miliónov pôdu vo Vysokých Tatrách v hodnote za viac ako miliardu. A nezisková organizácia Privilégium, kde predtým pracovala ministerka Viera Tomanová, by nemusela vrátiť do štátnej pokladnice dotáciu dva milióny korún, ktorú jej ministerstvo práce a sociálnych vecí prikleplo v rozpore so zákonom. A tak ďalej a tak ďalej.
Takže si vládna koalícia schválila tlačový zákon, ktorý nie je nič iné, ako palica na kritických novinárov.
Premiér Robert Fico hovorí, že nový tlačový zákon len prináša rovnosť zbraní. Jediný, kto tu vedie vojnu a potrebuje nejaké zbrane, je však sama vláda. Presnejšie povedané, jej predseda a niektorí členovia – s väčšinou ministrov nemajú novinári nijaké problémy, pretože rozhodujú viac-menej kompetentne a snažia sa o tom aj informovať. Zbrane teda potrebuje Fico, Tomanová, Valentovič… Nie občania, ktorí s médiami vojnu nevedú.
Kedy sa povedzme Pravda dotkla „cti, dôstojnosti alebo súkromia“ nejakého normálneho smrteľníka? Ťažko sa niečoho takého dopátrať. A keby sa tak stalo, keby Pravda skrivila vlas občanovi, ktorý nemá šancu brániť sa na vládnych a iných tlačových konferenciách a v priamych televíznych prenosoch, hneď by sa to snažila napraviť, bez toho, aby nad ňou svišťal korbáč – nový tlačový zákon. Noviny, televízia, rádiá, internetové stránky totiž žijú len a len z dôvery normálnych občanov – čitateľov, divákov, užívateľov. A musia sa o ňu usilovať deň čo deň, nie ako politici raz za štyri roky vo voľbách.
Teraz si teda premiér svoje nové zbrane vydupal: odpoveď, aj keď bol pôvodný článok pravdivý. K tomu aj právo na opravu (aj keď zverejnený text nikomu neublížil) a nedotknuté zostáva aj právo žalovať médiá podľa Občianskeho zákonníka a žiadať peniaze. Až 150-tisíc zaplatia vydavatelia aj v prípade, že odpoveď odmietnu zverejniť a prehrajú súd. Na zverejnenú odpoveď môže reagovať ďalší sťažovateľ – tak napríklad na Ficovu odpoveď Maďarič, na Maďariča Tomanová, na Tomanovú Valentovič, na Valentoviča opäť Fico… A vydavateľ nemá právo túto reťaz prerušiť.
Nemá dokonca ani právo sa k nemu v tom istom vydaní vyjadriť. To sú teda nové zbrane Roberta Fica, ktorý nedáva rozhovory serióznym médiám, chodí len do diskusných relácií, kde nemá oponenta, a ktorý sa chystá v spolupráci s koaličnými partnermi Slovenskú televíziu obsadiť ľuďmi na svoj obraz. Azda všetci politici sa snažia vyhnúť kritike médií. Postupy slovenského premiéra sú však v Európe celkom ojedinelé.
Ficove zbrane proti médiám nakoniec prídu draho predovšetkým obyčajných smrteľníkov. Miliardy na zimné a letné upratovanie v kasárňach by predsa neplatil Fico a spol. z vlastného vrecka, ale všetci občania na daniach.