V nasledujúcich parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať o tri a pol roka, by tak počet oprávnených voličov mohol zo súčasných 8,2 milióna vzrásť aj o niekoľko stotisíc.
Poslanecká pracovná skupina pre základné práva a povinnosti, ktorá chystá podklady pre budúce volebné pravidlá, navrhuje nespájať viac volebné právo s trvalým bydliskom v Maďarsku. Prezradil to šéf skupiny, podpredseda parlamentnej komisie pre prípravu novej ústavy Gergely Gulyás. „Pravdepodobne vypustíme (z ústavy) pasáž, ktorá zaručuje oprávnenie voliť len občanom s trvalým bydliskom v Maďarsku,“ povedal poslanec Fideszu v utorok večer v televízii TV2. Pripravovaný pracovný návrh skutočne ráta s takým riešením, potvrdil aj ďalší podpredseda komisie István Balsai z Fideszu, podľa ktorého parlamentný výbor k nemu zaujme postoj na budúci mesiac. Balsai tvrdí, že nepôjde o nijaký nový precedens. „Viaceré štáty Európy poskytujú volebné právo v zahraničí žijúcim krajanom, ktorí disponujú občianstvom materskej krajiny,“ uviedol pre Inforádió.
Gulyás si myslí, že maďarskí občania žijúci v zahraničí by mali dostať „istú formu“ volebného práva. O tom, aká má byť táto forma, sa Fidesz podľa neho ešte len rozhoduje. Bude to závisieť predovšetkým od toho, či sa zachová súčasný zmiešaný volebný systém, alebo sa bude hlasovať len na stranícke kandidátky. „Ak by zostal (volebný systém) taký, aký je, potom je úplne zjavné, že z Vojvodiny, Slovenska alebo Sedmohradska nemožno rozhodovať o tom, akého priamo voleného poslanca má mať Vacov alebo iná obec,“ vysvetlil pre televíziu Duna. V takom prípade by podľa neho bolo praktickejšie, keby zahraniční Maďari mali v parlamente vyhradený istý počet mandátov tak, ako sa s tým ráta pri budúcom zastúpení v Maďarsku žijúcich národnostných menšín. „Ak zákonodarca – mimochodom veľmi správne – zaručí zvýhodnené mandáty pre menšiny, ktoré žijú v Maďarsku, ale nie sú súčasťou maďarského národa, tak nemáme dôvod odoprieť to tým maďarským občanom, ktorí sa hlásia k maďarskému národu, hoci z historicky známych dôvodov žijú za hranicami,“ argumentuje šéf pracovnej skupiny.
Maďarské národnostné menšiny vrátane Slovákov majú mať už od roku 2014 ústavou zaručené zastúpenie v parlamente. Hoci zákonodarný zbor bude takmer o polovicu menší ako doteraz, trinásť uznaných menšín bude môcť doň delegovať svojich poslancov. Gulyás považuje za reálne, aby o osude ďalších šiestich až ôsmich mandátov nad rámec plánovaných 200 rozhodovali krajania. Podľa jeho predstáv by do maďarského parlamentu mohli vyslať poslancov Maďari zo susedných krajín, zo západnej Európy, z Ameriky i Austrálie.
O prípadnom priznaní volebného práva maďarským občanom žijúcim v zahraničí sa diskutovalo už na jar, keď Orbánova vláda ako jedno zo svojich prvých opatrení presadila zákon o dvojakom občianstve. Ten od januára 2011 umožní zahraničným Maďarom získať občianstvo aj bez toho, aby žili v Maďarsku. Stačí, ak ovládajú maďarčinu a preukážu, že oni či ich priami predkovia boli pred rokom 1920 alebo v rokoch 1940 až 1945 maďarskými občanmi. Budapešť ráta s tým, že už na budúci rok o občianstvo požiada štvrť milióna až 400-tisíc krajanov.
Samotný zákon nerieši otázku volebného práva Maďarov s dvojakým občianstvom. A predstavitelia vlády sa o tejto otázke doteraz vyjadrovali nejednoznačne. Kým šéf diplomacie János Martonyi prízvukoval, že maďarské občianstvo a volebné právo sú dve odlišné veci, premiérov námestník Zsolt Semjén tvrdil, že neexistujú občania prvej a druhej kategórie, a preto voliť by mali rovnako domáci aj v zahraničí žijúci Maďari.
Fidesz, ktorý má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, dokáže novú ústavu prijať aj samostatne. Ak sa rozhodne dať volebné právo krajanom, môže rátať s podporou krajne pravicového Jobbiku. Najväčšia opozičná strana je však v strehu. Obáva sa, že Fidesz sa pomocou krajanov chce len zabetónovať pri moci. Socialisti si dobre pamätajú plán, ktorý pred voľbami v roku 2006 prezradila vtedajšia Orbánova „dvojka“ na kandidátke Fideszu. „Ak dokážeme vyhrať na štyri roky a potom piatim miliónom Maďarov dáme štátne občianstvo a oni budú môcť hlasovať, na dvadsať rokov by sa všetko vyriešilo,“ preriekol sa vtedy István Mikola.