ECB podľa neho možno ešte zvýši úsilie, nákupy štátnych dlhopisov už ale veľmi zvýšiť nemôže. Už by nerobila menovú, ale skôr fiškálnu politiku.
„ECB v posledných týždňoch rozšírila program odkupovania štátnych dlhopisov a bankám z eurozóny pomohla preklenúť pokles dolárovej likvidity. Ešte ale bude musieť znížiť úrokové sadzby,“ píše Münchau.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
ECB v reakcii na úverovú krízu už predtým zaviedla program odkupovania štátnych dlhopisov SMP (Securities Market Programme). Hoci to ECB nemala vo zvyku, okolnosti ju donútili zaviesť niekoľko mimoriadnych opatrení, ktorých hlavným zmyslom je zabrániť nežiaducemu rastu výnosov dlhopisov. Tým pomohla situáciu upokojiť, problémy ale úplne nezažehnala.
"Čoskoro bude čeliť tlaku, aby monetizovala dlh. Vzhľadom k verdiktu nemeckého ústavného súdu a šokujúcemu vzostupu protieurópskych nálad v nemeckej vláde je nepravdepodobné, že by Európska únia v najbližšej dobe krízu vyriešila eurobondami a fiškálnou úniou. Tým sa ECB stáva poslednou líniou obrany eura. Môže to ale fungovať? " pýta sa Münchau.
Z rýdzo technického hľadiska je úplne jedno, či sa zavedú eurobondy alebo ECB odkúpi všetok dlh, uviedol komentátor. Záväzky ECB sú podľa neho skrytými eurobondami.
"Nech už rôzni nemeckí predstavitelia v rade ECB povedali čokoľvek, v takejto situácii zatiaľ nie sme. Veľkosť programu SMP dosahuje asi 150 miliárd eur, čo nie je z makroekonomického pohľadu príliš relevantné. Ak by sa ale tá čiastka zvýšila napríklad na 1000 miliárd eur, potom by sme sa už dostali na únosnú hranicu. Potom by sme robili fiškálnu politiku, "upozorňuje komentátor.
"Bolo by zlé ECB radiť, aby zašla tak ďaleko, pokiaľ nebude existovať politická dohoda, ako by mala eurozóna fungovať. Bezpodmienečná záchrana, ku ktorej by sa ECB prepožičala, by v skutočnosti mohla byť nebezpečná, rovnako ako by bol nebezpečný eurobond, ktorý by existoval bez fiškálnej únie. Dala by sa tak možno vyriešiť krátkodobá kríza, základná ekonomická nerovnováha by ale zostala. Tá by potom spôsobila ďalší rast zadlženosti. Oddialil by sa rozpad eurozóny, v dlhodobom horizonte by ale bol pravdepodobnejší, "napísal Münchau.
Autor upozorňuje na analýzu Willema Buitera a Ebrahima Rahbariho z banky Citigroup. Tí skúmali rôzne scenáre, ako dlhovú krízu v eurozóne riešiť, väčšinu z nich ale odmietli. Nakoniec došli k záveru, že najpravdepodobnejším výsledkom budú nejasné pravidlá, ktoré budú úplnej fiškálnej únii vzdialené. Kríza sa potom vyrieši kombináciou bankrotov a rezolúcií.