Slovenský minister financií chce, aby sa príspevok do ESM, ktorého počiatočná kapacita má byť 500 mld. eur, vypočítaval nielen na základe podielu krajiny na základnom kapitále Európskej centrálnej banky, ale kľúč by mal byť založený aj na ekonomickej sile krajiny, sile jej finančného sektora či na tom, aký je jej hrubý dlh.
Minister financií Ivan Mikloš ďalej pre britský denník uviedol, že Slovensko nechce, aby sa zväčšovala kapacita existujúceho Európskeho mechanizmu finančnej stability (EFSF) nad terajšiu úroveň 440 mld. eur, ale súhlasí so zmenami, ktoré umožnia, aby EFSF požičiaval viac. „Nie sme proti rozšíreniu EFSF, ale iba v rámci objemu 440 mld. eur,“ povedal. Za situácie, keď pokračujú turbulencie v rámci slabších členov eurozóny Mikloš poznamenal, že niektoré štáty budú musieť svoje dlhy reštrukturalizovať. „Nie je možné mať trhovú ekonomiku bez bankrotov, a ak krajiny berú úvery, tak potom sú súčasťou trhu,“ uviedol.
Mikloš zároveň prejavil rezervovaný postoj voči prvkom francúzsko-nemeckého návrhu Paktu konkurencieschopnosti, ktorý hovorí o harmonizácii podnikových daní aj o menej kontroverzných opatreniach na podporu konkurencieschopnosti prostredníctvom väčšej pružnosti trhu práce, reformy dôchodkových systémov a zrušenia indexácie miezd. „Máme výhrady iba v jednej zásadnej veci, ktorou je harmonizácia základu korporátnych daní,“ konštatoval. Vyhlásil pritom, že prežitie eurozóny je možné bez vytvorenia fiškálnej únie, ak krajiny začnú realizovať rozsiahle ekonomické reformy.