Financovanie cirkví chcú zmeniť, nie je jasné ako

Hoci minister kultúry Daniel Krajcer tvrdí, že niektoré cirkvi majú o odluku od štátu záujem, v prípade dvoch najväčší cirkví to neplatí.

03.08.2010 07:44
kňazi, cirkev Foto: ,
Odluky cirkvi od štátu sa najviac bráni Rímskokatolícka cirkev. Na snímke hovorca KBS Jozef Kováčik (zľava), predseda KBS František Tondra a kardinál Jozef Tomko
debata (34)

Rímskokatolícka cirkev už upozornila, že zmluva s Vatikánom to ani neumožňuje. Okrem toho je prakticky nevypovedateľná. Slovensko je jedinou krajinou na svete, ktorá zmluvu so Svätou stolicou prijala v takejto podobe.

„Katolícka cirkev nemá problém so zmenou jej financovania. Dôležité však je, aby zostala zachovaná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou,“ povedal v pon­delok hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik v reakcii na Krajcerove slová.

Dialóg o zmene financovania preto môže byť zdĺhavý a nemusí viesť k jasnému záveru.

Otázku odluky cirkví od štátu otvorila SaS a prísľub otvorenia celospoločenskej diskusie o problematike financovania cirkví obsahuje aj programové vyhlásenie vlády. „Je to lepší spôsob fungovania cirkví aj z hľadiska ich postavenia,“ hovorí Krajcer.

Zmena financovania sa nepozdáva ani Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Jej generálny dozorca Pavel Delinga sa pre Pravdu vyjadril: „Z hľadiska našej cirkvi v súčasnosti odluka cirkvi od štátu neprichádza do úvahy, hoci si pripravujeme vlastnú reštrukturalizáciu cirkevnoorgani­začných jednotiek.“ Po dlhšom procese, počas ktorého by štát pripravil nový model financovania cirkví, sú však ochotní viesť spoločný dialóg aj zástupcovia evanjelikov.

Ročne pritom vynakladá štát na financovanie cirkví nemalé prostriedky – v roku 2009 to bolo 37,19 milióna eur, z čoho až 21,27 milióna smerovalo do najväčšej – rímskokatolíckej cirkvi a 3,68 mil. do evanjelickej cirkvi. Zmena financovania by preto mohla vyhovovať skôr menším cirkvám.

34 debata chyba