Výrobcovia automobilov vo svete, energetické spoločnosti či producenti spotrebného tovaru sa podľa FT snažia ukladať peniaze do bezpečných investícií. Siemens na situáciu reagoval založením vlastnej banky, vďaka čomu si hotovosť môže uložiť priamo v Európskej centrálnej banke.
Podľa analýzy amerického denníka The New York Times zase dostali finančné inštitúcie v celom svete príkaz zbavovať sa štátnych dlhopisov vydaných v eurách a nenakupovať nové, čo vyústilo do neúspešnej emisie nemeckých dlhopisov.
Viacerí ekonómovia však euru stále veria a záchranu vidia v nákupoch dlhopisov zo strany centrálnej banky. Scenár, že by sa tým euro znehodnotilo, predražili by sa nákupy mimo eurozóny a prišla by vysoká inflácia, nateraz nie je na obzore. Podľa ekonómov totiž dochádza k takzvanej likvidnej pasci, keď všetci zhŕňajú hotovosť a nikto nechce investovať.
„Banky sú oveľa opatrnejšie v poskytovaní nových úverov a získané peniaze radšej uložia späť v centrálnej banke,“ hovorí Marek Senkovič, hlavný ekonóm Slovnaftu. Nové peniaze sa tak nedostávajú do obehu, a preto nemôžu spôsobiť infláciu. Najväčším rizikom je tak morálny hazard, a teda, že v prípade istého prísunu peňazí od centrálnej banky nepristúpia problémové krajiny k potrebným reformám.
V pozore sú aj slovenské firmy. Na otázku, či si podnik pripravuje krízový scenár pre rozpad eurozóny, odpovedal hovorca Kia Motors Slovakia Dušan Dvořák takto: „Naša spoločnosť venuje zvýšenú pozornosť vývoju ekonomickej situácie v eurozóne,“ povedal. Podnik zároveň verí, že scenár rozpadu nakoniec nenastane, keďže euro automobilke výrazne uľahčuje podnikanie v Európe.
„Väčšinou zmluvy s dodávateľmi či odberateľmi máme uzavreté v euro mene, takže by sme museli riešiť riziká spájané s používaním rôznych mien v obchodnom styku,“ dodal Dvořák. Išlo by najmä o ošetrenie štandardných kurzových rizík, vývoja na peňažnom trhu a otázku financovania zahraničnými bankami.
„Euro hodnotíme z podnikateľského hľadiska rozhodne pozitívne pre Slovensko i Európu. Veríme, že pretrvá,“ doplnil hovorca bratislavského Volkswagenu Vladimír Machalík. Rozpad eurozóny nepredpokladá ani Slovnaft. „Síce by sa nám zvýšilo kurzové riziko, no to sme v minulosti dokázali eliminovať a určite by sa nám to podarilo i v budúcnosti,“ povedal Senkovič.
V prípade rozpadu eurozóny by podľa analytika bol celý región Európy zmietaný bankrotmi štátov, krachmi finančných inštitúcií a zavedením prísnych kontrol na pohyb kapitálu.
„Hospodárska recesia, ktorá by v Európe nastala, by zrejme bola násobne horšia a oveľa dlhodobejšia ako tá spred troch rokov,“ dodal Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky. „Preto nie je v záujme žiadnej členskej krajiny Európskej únie, aby nastal takýto scenár,“ povedal Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank Slovensko.