Najnovšie udrel živel na juhu. V provincii Sindh z desiatok zaplavených miest a obcí muselo v priebehu 24 hodín ujsť až 200 tisíc ľudí. Voda zatiaľ vzala život dvom tisíckam, no poznačila ho podstatne vyššiemu počtu Pakistancov. Tých, ktorí prišli o strechu nad hlavou, sú údajne až štyri milióny. Ohrozené sú aj hospodárske zvieratá, podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo ich zatiaľ uhynulo 200 tisíc.
Okrem priamych obetí, ktoré sa utopili najmä v zdvihnutých vodách rieky Indus, sa obrovským rizikom stali šíriace sa choroby. Pakistanský premiér Jasúf Raza Gilani zvolal provinčných lídrov, predstaviteľov medzinárodnej humanitárnej pomoci a zdravotníkov, aby sa spoločne pokúsili koordinovane zabrániť zväčšujúcemu sa počtu nakazených. Stretnutie by sa malo konať v utorok v Islamabáde, informovala agentúra AP.
Foto: SITA, AP
„Ak svet okamžite nezareaguje, ponechá tým tri a pol milióna detí postihnutých povodňami napospas chorobám, ako sú úplavica, akútne hnačky a cholera,“ vyzýva výkonný riaditeľ Detského fondu OSN. Rapídne stúpa aj počet nakazených kožnými infekciami či akútnymi respiračnými ochoreniami z kontaminovanej vody. V krajine evidujú tisícky prípadov podozrenia na maláriu. Hrozbou je najmä nedostatok vody pitnej a dlhodobý nútený pobyt ľudí v tej zamorenej. Živlu padlo za obeť aj približne dvesto zdravotníckych zariadení, čo výrazne znižuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Pre krajinu, ktorá sa nachádza v hlbokej ekonomickej kríze, je nešťastím aj zaplavenie obrovských území poľnohospodárskej pôdy. Pakistan je tak absolútne odkázaný na pomoc zvonku. Od OSN by mal dostať v priebehu najbližších troch mesiacov 460 miliónov dolárov, USA prisľúbili 150 miliónov, Európska únia 180 miliónov. Piatimi miliónmi dolárov sa dokonca rozhodla pomôcť aj India, ktorá má so svojím susedom dlhodobo napäté vzťahy. Slovensko zaslalo humanitárny materiál za 75 160 eur. O hospodárskej situácii v krajine majú v priebehu týždňa rokovať pakistanskí predstavitelia so zástupcami OSN a Medzinárodného menového fondu.
Foto: SITA, AP
„Prvá reakcia bola pomalá, pretože svet si nebol vedomý rozsahu problému,“ vyhlásil pakistanský minister zahraničných vecí Šád Mahmúd Qureshi vo večernej diskusii americkej televízie PBS. Upozornil, že katastrofa môže výrazne ohroziť vládny boj proti militantnému hnutiu Taliban a svetové veľmoci by už len zo strachu pred šíriacou sa hrozbou terorizmu mali poslať jeho krajine pomoc. „Väčšina ľudí v Pakistane je proti militantným skupinám. Zatlačili sme ich do kúta. Zaplatili sme za to. Ľudsky aj finančne,“ zdôraznil.
Medzinárodný menový fond už pred rokovaniami, ktoré by sa mali začať v pondelok, avizoval, že je plne naklonený pomoci ázijskej krajine. „Prehodnotíme makroekonomické dôsledky povodní, pripravíme opatrenia, ktoré by ich mali zmierniť a prediskutujeme spôsoby, ako môže fond pomôcť Pakistanu,“ uviedol vo vyhlásení Masood Ahmed, ktorý stojí na čele finančnej inštitúcie na Strednom východe.
Foto: SITA, AP
Pravdou však ostáva, že pomoc Pakistanu sa rozbiehala pomaly a neprichádza v takej výške, aká by bola potrebná na zmiernenie následkov povodní. Aj vo viacerých verejných zbierkach sa zatiaľ zhromaždilo menej financií, ako je obvyklé. Expert na dobročinnosť a humanitárnu pomoc profesor Dean Karlan z Yalskej univerzity upozorňuje, že vysoká miera korupcie v krajine môže súvisieť s väčšou neochotou ‚naliať‘ peniaze do Pakistanu. „Nevysvetľuje to však, prečo tam momentálne prúdi menej peňazí v porovnaní s odstraňovaním následkov prírodných katastrof v podobných rozvojových krajinách,“ cituje jeho slová britský portál spravodajskej televízie BBC. Dôvodom je údajne aj to, že ľudia vnímajú Pakistan negatívne v spojitosti s terorizmom.
Pomôcť postihnutým záplavami môžu aj Slováci. Dobročinnú zbierku pre pakistanské deti vyhlásila slovenská pobočka UNICEF-u.
Kto je na vine?
Ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová využila nelichotivú situáciu v ázijskej krajine na varovanie pred klimatickými zmenami. V rozhovore pre pakistanskú televíziu Dawn TV povedala, že existuje jasné spojenie medzi poslednými veľkými prírodnými katastrofami a zmenami podnebia.
V tejto súvislosti spomenula aj nedávne požiare v Rusku. „Aj keď neexistuje priamy súvis medzi týmito nešťastiami, pravdou ostáva, že meniaca sa klíma má taký vplyv na počasie, že podobné pohromy sa už nedajú predpovedať,“ povedala.
Skeptici zas na druhú stranu pripomínajú, že monzúnové dažde a následné záplavy sú v Pakistane bežným javom a tento rok len prerástli do ničivejších rozmerov. Údajne za to môžu samotní ľudia masívnym odlesňovaním. Omar Baddour zo Svetovej meteorologickej organizácie potvrdil, že ľudský zásah a zmeny klímy k ničivým povodniam zrejme prispeli.
