Biochemička z Greenpeace Slovensko Kateřina Věntusová, ktorá je znovu v maďarskej obci Kolontár, upozorňuje, že ak sa pretrhne aj severná hrádza skládky, môže to viesť k znečisteniu väčšieho územia a ohroziť to môže v ešte väčšej miere aj vodný systém. „Úrady sú už pripravené zasiahnuť. Ale ešte väčšie znečistenie môže zasiahnuť aj vodný systém na Slovensku,“ uviedla Věntusová.
Podľa ochranárov z organizácie Greenpeace Slovensko, ak neodolá ďalšia časť hrádze, tak ani hrádze, ktoré teraz stavia maďarská vláda aj samotná hlinikáreň, nedokážu zabrániť ďalšiemu zamoreniu životného prostredia.
Foto: TASR
„Tie hrádze, čo tam budujú, majú prioritne zabrániť najmä tomu, aby neboli ohrození ľudia a ich majetky a odsmerovať kal, ak stena nevydrží v obývanej oblasti,“ upozornil riaditeľ Greenpeace Juraj Rizman.
Hrádzu cez obec Kolontár stavajú až k štátnej ceste č. 8. „Unikajúci kal v prípade zrútenia hrádze usmerníme a prečerpáme do neskôr vybudovanej skládky,“ objasnil Illés. Na ohrozenej skládke je ešte približne dva a pol milióna kubických metrov červeného kalu, ktorý je však hustejší ako ten, ktorý unikol v pondelok a zalial niekoľko desiatok hektárov územia. Ďalší únik kalu by zasiahol územie do vzdialenosti maximálne 500 – 1 000 metrov od skládky.
Foto: TASR
Hrádzu, ktorú stavajú na ochranu Kolontáru, bude hotová do troch dní, čo bude podľa Illésa svetovým rekordom. Na výstavbu použijú 40-tisíc kubických metrov dolomitu a otvorili špeciálnu baňu, odkiaľ budú voziť na výstavbu hrádze zem.
Ako Illés poznamenal, popri poškodenej skládke stavia hlinikárenská spoločnosť Mal trojitú hrádzu, ktorá však nedokáže zadržať prípadný unikajúci kal tak, ako hrádza, ktorú stavajú v Kolontári. Tam vyhĺbili do zeme priekopu do polmetrovej hĺbky, do ktorej uložia geotextíliu, na ktorú poukladajú kamene a zasypú zeminou. Hrádzu nezbúrajú, môže totiž pomôcť aj v prípade rozvodnenia potoka Torna.
Foto: TASR
Od ďalšieho úniku kalu nebude možné ochrániť potok Torna ani rieku Marcal, preto v prípade kontaminácie budú pokračovať v neutralizovaní aplikovaním kyseliny octovej a sadrovca na celom stokilometrovom úseku Marcalu.
Obavy z kalu má aj susedné Rakúsko. Podľa jeho expertov by v prípade pretrvávajúceho nedostatku zrážok mohlo dôjsť k prenosu jedovatých látok z vyschnutého červeného kalu v podobe prachu aj na územie východnej časti tejto alpskej republiky.
