Vaša škola obhájila univerzitné postavenie. Čo si myslíte, ako dopadne
konkurencia? Koľko škôl pohorí?
Myslím si, že žiadna škola nebude horieť. Proces komplexných akreditácií nepovažujem za niečo výnimočné. Pred pár rokmi malo Nórsko podobný problém ako Slovensko. Bolo tam 24 škôl, ktoré skoro všetky používali označenie univerzita, hoci pôvodne tam fungovali iba štyri. Napokon len siedmim ponechali práva na habilitačné konanie a konanie na vymenovanie za profesora. Ostatné sú obyčajnými vysokými školami. Snahou je zabezpečiť kvalitu a toto by sme mali dodržať aj u nás, aby takéto práva mali len tie, ktoré garantujú kvalitu.
Očakávate, že mladšie univerzity budú mať problém udržať si postavenie univerzity?
Bol by som rád, keby aj na Slovensku prebehol podobný proces, kde by sme mali garantovanú kvalitu docentov a profesorov na celoštátnej úrovni. Samozrejme, že mladšie univerzity s tým môžu mať väčší problém.
Školy majú najväčší problém s kritériom, aby na profesora, docenta a PhD. nepripadalo viac ako 20 študentov. Minister školstva Ján Mikolaj a premiér Robert Fico pred pár dňami vyzvali verejné vysoké školy, aby dodatočne prijali päťtisíc vysokoškolákov. Minister im pritom sľúbil, že ich nezapočíta do počtu študentov, aby neohrozili splnenie požiadavky. Ako
hodnotíte, že chcú utajovať študentov?
Nemyslím si, že by niekto chcel utajovať študentov. Podklady pre Akreditačnú komisiu školy už odovzdali. To znamená, že „sčítanie ľudu“ – študentov sa už udialo. Komplexná akreditácia má podľa zákona prebiehať raz za päť rokov. Ak vysoká škola bude zaradená medzi tzv. nezaradené, má rok na nápravu. Ak minister sľúbil, že týchto novoprijatých nebude rátať pri preverovaní o rok, tak ich nebude rátať. V tom nevidím nič divné.
Je teda v poriadku, ak minister povie, že školy nemajú vykázať časť študentov? Opozícia hovorí, že je to návod, ako obchádzať zákon.
Nemyslím si, že je to návod na obchádzanie zákona. Zamyslime sa dobromyseľne. Je lepšie, ak študenti budú evidovaní na úradoch práce, ako keď budú v laviciach na vysokej škole?
Ale prečo ich potom nevykázať v štatistike?
Samozrejme, myslím si, že by sa mali vykazovať. Môže byť diskusia o tom, ktoré kritériá by nemali byť zmenené a ktoré áno. Ale ak ide o študijný program, v ktorom škola prijíma 40 študentov na učiteľa, o kvalite ťažko hovoriť.
Vaša škola dodatočne prijme študentov?
Páni dekani niektorých fakúlt deklarovali záujem zvýšiť počet prijímaných. Spolu je to asi 259, a ani nie 20 na doktorandské štúdium.
Niektoré fakulty povedali, že sú na hornej hranici svojej kapacity a niektoré boli ochotné prijať len preto, že nevedia, koľko uchádzačov sa zapíše. Lebo je rozdiel medzi počtom prijatých a počtom zapísaných študentov, tých druhých je vždy menej a ťažko sa vopred odhaduje.
Z Akreditačnej komisie sa ozývajú hlasy, že školám by sa mala predĺžiť ročná lehota, ktorú majú na odstránenie nedostatkov. Po uplynutí lehoty má naostro fungovať delenie škôl na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. Boli by ste tiež za predĺženie lehoty?
Na Univerzite Komenského sme vykonali neobyčajne veľa práce v súvislosti s komplexnou akreditáciou. Náš akreditačný spis tvorí 21 veľkých škatúľ dokumentov. Je to 100-tisíc listov papiera, ktoré sme museli vypracovať. Nerozumiem, prečo by sa mali počas hry zmierňovať a meniť pravidlá. Ak sa raz na začiatku dohodlo, že toto sú tie kritériá, majú sa dodržať. Rozumiem tomu, že existujú politické tlaky, ale jedna vec by mala byť dodržaná. Kvalitnejšie vysoké školy, ktoré budú univerzitami, by mali byť lepšie financované, lebo tam sa deje skutočná veda a výskum. Tam má maličké Slovensko šancu byť konkurencieschopné. Ak každému dáme po troške, to ako keby sme nikomu nedali nič.
Myslíte si, že takýto ústupok môže prísť práve preto, že budú parlamentné voľby a nebude populárne degradovať univerzity?
Budem bojovať za to, aby takýto ústupok nebol, pretože si myslím, že by to bolo porušenie pravidiel.
Sám hovoríte, že sú tu politické tlaky. Myslíte si, že politická špička sa obáva tohto kroku, ktorý by ich mohol pripraviť o voličov?
Politické tlaky vidí každý. Je to otázka na politikov.
Veríte tomu, že minister dotiahne delenie škôl do konca a horším školám siahne na časť štátnych dotácií?
Čo ho ja poznám, podľa toho, ako sme spolu diskutovali, je odhodlaný plniť cestu komplexných akreditácií. Samozrejme, vláda je kolektívny orgán, ktorý bude o niektorých veciach rozhodovať, a tam má len jeden hlas. Čo sa týka dotácií, pôvodný zámer bol, že rozdiel medzi odbornou vysokou školou a univerzitnou bude 30 %. Ale už teraz ministrov predbežný návrh počíta s tým, že rozdiel nebude viac ako 20 %.
Naznačujete, že pán minister zostane vo vláde osamotený pri presadzovaní delenia škôl?
Neviem to posúdiť, ale v každom prípade sú školy, ktoré boli zakladané inými politickými subjektmi, takže je celkom možné, že názor na postup voči týmto školám bude diferencovaný aj vo vláde.
Môžete konkretizovať?
Pozrite si, ktoré kedy boli zakladané.
Boli komplexné akreditácie dobrým nápadom?
Komplexná akreditácia sama osebe nie je výmysel tejto vládnej garnitúry. Možno ju nájsť v zákone o vysokých školách z roku 2002, ale nerealizovala sa. Vtedy sa plánovalo, že komplexné akreditácie určia, ktobude výskumnou univerzitou, o čo sme aj my žiadali. Toto bolo zmenené novelou, náhradou má byť nové delenie škôl. Univerzita Komenského trvalo podporuje diferencovanie škôl. Mnohé kritériá jednoznačne dobre identifikujú kvalitu. Výbornou môže byť aj vysoká škola, ktorá vychováva iba bakalárov. Je chybou myslieť si, že každá vysoká škola má mať aj doktorandské štúdium, práva na habilitačné konanie a konanie na vymenovanie za profesora.
Podporili by ste zmiernenie kritéria súvisiaceho s počtom študentov?
Nemyslím si, že toto kritérium je rozhodujúce a vypovedá o kvalite. Bol by som skôr za to, aby sa tam doplnili kritériá, ktoré naozaj hovoria o kvalite. Pozrite sa, Akreditačná komisia zatiaľ nemala silu, čas a kapacitu, aby prišla na vysoké školy a skontrolovala, či sa tam deje pedagogický proces, ako je napísané v akreditačnom spise. Či sa dejú prednášky, semináre, cvičenia v deklarovanom hodinovom rozsahu, či sú tam ľudia, ktorí sú napísaní ako garanti alebo spolugaranti. Toto je oblasť, ktorá ešte nebola skontrolovaná. Viem o tom, že neexistujú len tzv. lietajúci profesori, ktorí na školu prichádzajú raz za čas, ale aj virtuálni profesori, ktorí tam nikdy neboli a sú napísaní ako garanti. Toto by sa malo v prvom rade odstrániť.
Na ktorých školách to tak funguje?
Obávam sa, že na niektorých súkromných vysokých školách to tak funguje.
Poslali by ste do škôl kontroly?
Dá sa to rozličným spôsobom. Toto je však základné kritérium kvality, či proces vôbec prebieha. Či sa diplomy nedávajú prakticky len za to, že sa niekto prihlási a zaplatí školné a podobne.
Upozorňovali ste na to pána ministra?
Samozrejme.
A čo vám na to povedal?
No tak, Akreditačná komisia má svoje kompetencie, má svoje úlohy a v tomto období je absolútne preťažená, pretože robí komplexné akreditácie všetkých verejných škôl a jednej súkromnej. To znamená, že prácu má. Ale očakávam, že chyby, ktoré sa udiali, musia v budúcnosti odstrániť. Niektoré vysoké školy totiž dostali práva, ktoré dostať nemali, pretože nemali skutočných garantov.
Čo to bude znamenať pre študentov, že univerzita, na ktorú chodia, stratí univerzitné postavenie? Ako sa pracovný trh postaví k diplomom, ktoré budú iba z vysokých škôl či odborných škôl?
Poviem to jednoducho, pracovný trh na to „kašle“. Zatiaľ si nevšíma, že tento absolvent je z lepšej vysokej školy ako druhý. Iba výnimočne si pozerajú známky a čo vyštudoval. Personálne oddelenia veľkých firiem si v zásade myslia, že pracovníkov si vyberajú lepšie, ako ich ohodnotia vysoké školy. Veľa rokov bude treba, aby to fungovalo napríklad ako v Spojených štátoch, kde diplom z Harvardovej univerzity znamená jednoznačne viac ako diplom z menej kvalitnej školy.
Vyštudoval filozofiu a fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave. Po doštudovaní zostal pracovať na škole. Od februára 2003 je jej rektorom. Najvyššiu funkciu zastáva už druhé funkčné obdobie. Na katedre logiky a metodológie filozofickej fakulty pôsobí ako mimoriadny profesor. Je ženatý, má štyri deti.
