Pokiaľ žena udrie muža a muž udrie ženu, druhá situácia vyvolá väčšie pobúrenie. Rozdiel v prípustnosti násilia podľa pohlaví je vidieť aj v štatistikách násilia na deťoch. Otcovia aj matky skôr udrú syna ako dcéru.
Život ženy je posvätnejší
Vieme o tragédii dvadsiatich tisícok bosnianskych žien znásilnených počas vojny. Ale vieme, že zo 100-tisíc zabitých bolo 90-tisíc mužov? Aj v Kosove 90 percent z dvanástich tisícok albánskych obetí boli muži. Nie je možné to obísť so slovami, že muži bojujú: v Bosne tvorili muži 75 percent štyridsiatich tisícok civilných obetí. Hoci ženy tvoria 11 percent amerických jednotiek v Iraku, z takmer 4000 padlých bolo len 95 žien (2,4 percenta). Stále prevláda názor, že život ženy je posvätnejší.
Pohŕdanie mužským životom sa premieta do masovej kultúry. Priemerné americké dieťa do dovŕšenia osemnásteho roku života uvidí na obrazovke 40-tisíc vrážd. Deväťdesiatsedem percent obetí sú muži. Sú zabíjaní, pretože je to v našej „patriarchálnej“ kultúre zvykom.
Rozdiel sa prejavuje aj vo výmere spravodlivosti. Podľa amerických štatistík manželky vraždia svojich manželov skoro rovnako (41 percent) ako muži svoje ženy. Ale v priemere je muž odsúdený na 17,5 roku, žena na 6,2 roku. Ak zabije muž ženu, je netvor, ktorý si nezaslúži zľutovanie. Naopak žena isto mala dobrý dôvod a zavraždený dostal, čo mu patrilo.
Poliaci umierajú trikrát častejšie ako Poľky v dôsledku nešťastných náhod a tvoria vyše 90 percent obetí pracovných úrazov.
Ľahostajnosť k zdraviu mužov dokonale vystihuje zdravotníctvo, zamerané skôr na liečbu žien. Osemdesiatpäť percent výdavkov amerického National Institute of Health na výskum je síce venovaných ochoreniam nesúvisejúcim s pohlavím. Ale 10 percent je určených na ženské ochorenia a len päť percent na choroby typicky mužské, hoci Američan v priemere žije o päť rokov kratšie ako Američanka. Na výskum rakoviny prsníka sa v USA dáva šesťkrát viac ako na výskum rakoviny prostaty, hoci pravdepodobnosť úmrtia je rovnaká.
Ženy podvádzajú iba chudobných mužov
Neúcta k životu a zdraviu mužov nie je jedinou diskrimináciou. Paternalistické vymedzenie miesta v rodine a profesii je prekliatím mužov. Vyžaduje sa od nich, aby boli rozhodní, silní, bezohľadní (k sebe), dosahovali úspech a zarábali. Plač a slabosť sú zakázané. Strata práce mužovi znižuje šancu na nájdenie partnerky, zvyšuje riziko nervového zrútenia a iných ochorení a skracuje život.
Podľa amerických údajov sa častejšie rozpadajú manželstva, v ktorých muž zarába menej ako žena, prudko stúpa riziko ženinej nevery. V rodinách z amerických vyšších vrstiev je podľa biologičky Helen Croninovej šanca, že muž nie je otcom detí, menšia ako jedno percento. V chudobných štvrtiach, kde muži často bývajú dlho bez práce, táto pravdepodobnosť stúpa na 30 percent.
Potom je možné pochopiť aj štatistiky samovrážd. Poliaci ich páchajú šesťkrát častejšie ako Poľky. Diskriminácia mužov je o to zákernejšia, že podľa prevládajúcej mienky sa mužom žije lepšie.