Hlasovanie poslancov Národnej rady SR je dobrou správou pre Slovensko, reagovala na výsledky voľby generálneho prokurátora premiérka Iveta Radičová. „Vláda SR si v programovom vyhlásení dala za cieľ zvýšiť dôveru občanov v právny štát, zvýšiť vymáhateľnosť práva, bojovať proti korupcii a klientelizmu. Zmena vo vedení generálnej prokuratúry je jednou z kľúčových pre naplnenie týchto záväzkov a tým aj pre zvýšenie kvality života občanov, pre zdravé a spravodlivé Slovensko,“ vyhlásila premiérka.
Verejní činitelia musia mať podľa nej nielen práva, ale aj zodpovednosť za svoje konanie. „Je na čase skončiť s politikou ´ruka ruku myje´, s politikou beztrestnosti verejných činiteľov, či s politikou vydierania. Nepristúpim na žiadne dohody o porušovaní etiky v politike, na žiadne kompromisy na úkor demokracie, práva a spravodlivosti. Odmietam takýto ´pragmatizmus´. Odmietam moc za cenu zatvárania očí pred porušovaním základných princípov demokracie,“ uviedla Radičová.
Podľa premiérky je absurdné a v rozpore so základnými zásadami trestného konania, aby procesy v prípravnom konaní a konaní na súde trvali viac ako desať rokov. V súčasnosti podľa nej dochádza k výraznému porušovaniu zákona nielen z hľadiska neprimeranej dĺžky konania, ale aj pri uplatňovaní požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu v trestnom konaní tým, že nie je dôsledne uplatňovaný dozor nad týmto procesom. „Prečo niektorí nepotrebujú zmenu vo vedení a fungovaní generálnej prokuratúry? Nie všetky trestné činy sú stíhané, a tým aj ich páchatelia. Doterajší prístup ku kauzám s politickým pozadím mi pripadá ako princíp ´no a čo?´ Kauza emisie? No a čo! Kauza nástenkového tendra? No a čo! Podvody s pozemkami? No a čo! Takéto ´no a čo´ musí konečne prestať! Odmietam generálne prikrývanie káuz, pretože práve to najviac spochybňuje fungovanie demokracie a oberá občanov o dôveru v právny štát.“
Hoci sa občanom môže zdať, že voľba generálneho prokurátora sa týka len politikov, Radičová si myslí, že opak je pravdou a týka sa všetkých občanov, pretože v konečnom dôsledku ide o vymáhateľnosť práva pre všetkých a o rovnosť všetkých občanov pred zákonom, bez ohľadu na ich spoločenské postavenie. „Stále sme ešte v situácii, keď nemáme zvoleného generálneho prokurátora. Občania sa právom pýtajú, prečo to trvá tak dlho. Odpoveď je jednoduchá: pretože ide o spor dvoch typov politík, o súboj dvoch predstáv o fungovaní demokracie, práva a spravodlivosti. Tento súboj ešte nie je ukončený. Čaká nás ešte druhý krok – dovŕšiť proces zmeny na generálnej prokuratúre tak, aby sa aj v praxi potvrdzovala rovnosť všetkých občanov pred zákonom,“ vyhlásila premiérka.
Sulík nevidí dôvod na ukázanie hlasovacích lístkov
Podľa predsedu Národnej rady Richarda Sulíka je koalícia po tejto voľbe opäť silnejšia. „Tajná voľba nikdy nebola takáto tajná ako teraz. O tom, že by sa poslanci dohodli, ako budú škrtať hlasovacie lístky, neviem nič,“ vyhlásil. „Každý poslanec mal štyri možnosti – hlasovať za, proti, zdržať sa, alebo nehlasovať. Chápem, že Robert Fico by bol najradšej, keby Ústavný súd vyhlásil, aby všetci poslanci hlasovali za Trnku.“ V budúcnosti sa podľa Sulíka bude generálny prokurátor voliť verejne. Či bude kandidátom koalície Jozef Čentéš, potvrdiť nevedel.
Na novinársku otázku, či by v rámci rozptylenia pochybností nebolo vhodné, aby ukázal hlasovacie lístky poslancov, uviedol, že na to nie je najmenší dôvod. "Chcem zdôrazniť, že nehlasovali ani všetci opoziční poslanci,"vyjadril sa Sulík. Zároveň zopakoval, že ak príde na lámanie chleba, koalícia ukáže svoju silu.
Poslanci SDKÚ a celej vládnej koalície pristúpili k voľbe generálneho prokurátora zodpovedne a neprispeli tak k pádu koaličnej vlády, ktorá dnes na Slovensku nemá alternatívu. Tak reagoval na výsledky voľby generálneho prokurátora predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Poslancom sa za ich hlasovanie poďakoval. „Vyslovujem spokojnosť s tým, že Národná rada Slovenskej republiky urobila zadosť nálezu Ústavného súdu SR, ktorý nariadil opakovanie tajnej voľby GP. Hlasovanie potvrdilo, že sa SDKÚ od samého začiatku správala korektne, zodpovedne a transparentne,“ vyhlásil Dzurinda.
Hrušovský: Smer možno opäť pôjde na Ústavný súd
Podpredseda KDH Pavol Hrušovský tesne po skončení voľby oznámil, že sa na nej zúčastnilo všetkých 150 poslancov. Odmietol všetky špekulácie Smeru o porušení tajnosti a označovania hlasovacích lístkov. Naopak, tvrdil, že všetko prebehlo v súlade s poriadkom o tajnom hlasovaní. Podľa neho po tejto voľbe generálneho prokurátora nebude dôvod obracať sa na Ústavný súd. „Nevylučujem však, že Smer tak opäť urobí,“ dodal.
Predseda najsilnejšej opozičnej strany Robert Fico očakáva od bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, že sa opäť obráti na Ústavný súd. Je totiž presvedčený, že tajnú voľbu koalícia opäť zmanipulovala. „Koaličné strany pred voľbou žrebovali, ktorá strana ako označí hlasovacie lístky. Poslanci jednej strany na nich škrtali diagonálne, inej vertikálne, niektorí poslanci škrtali obe možnosti.“
V tejto súvislosti potvrdil svoje slová z popoludňajšieho brífingu, keď povedal, že premiérka Iveta Radičová o tajnej voľbe zasa klamala.
Bývalý šéf parlamentu Pavol Paška sa vyjadril, že s takýmto hlasovaním sa ešte nestretol. „V zahraničí takto nevolia ani najväčší recesisti. Toto hlasovanie bolo stupídne.“
Nezávislý poslanec Igor Matovič mal pri voľbe generálneho prokurátora „naozaj pocit serióznej tajnej voľby“ a cítil sa slobodne. Skonštatoval to v porovnaní s decembrovou voľbou generálneho prokurátora, ktorá bola podľa neho „akože tajná.“ Ako priblížil, vtedy to bolo „také dehonestujúce, detinské, keď mi cez chrbát niekto pozeral, čo vlastne robím, potom pri tej urne stál a nakúkal, len aby videl, čo som tam vlastne zakrúžkoval.“
Matovič nevie, či si nejakí poslanci hlasovacie lístky značkovali, ako to naznačil líder Smeru Fico. Ako uviedol, nevie o tom, že by sa celé poslanecké kluby nejako dohadovali, možno niektorí poslanci medzi sebou. To, či si Matovič hlasovací lístok nejako označkoval, neprezradil. „Porušil by som tajnosť voľby,“ podotkol. Dodal však, že jeho s niečím takým nikto neoslovil.
Šéf SNS Ján Slota vyslovil znechutenie nad priebehom tajnej voľby. Tvrdil, že má aj vlastné informácie, že voľba bola zmanipulovaná, nepovedal však, že od koho z koalície ich má. „Nechcem byť tou popravčou čatou,“ povedal Slota. Vyslovil presvedčenie, že na poslancov koalície bol vytváraný veľký nátlak.
Smer pred voľbou: Koalícia opäť manipuluje
Smer zvolal tesne pred voľbou generálneho prokurátora mimoriadny brífing o tom, že koalícia vraj chystá koaličný podvod pri tajnej voľbe. „Koalícia chystá pri voľbe kontrolný mechanizmus, každý koaličný poslanecký klub dostane pokyn, akým spôsobom majú poslanci označiť alebo znehodnotiť hlasovací lístok“, tvrdia poslanci Smeru. Po oznámení hlasovania vystúpil Pavol Paška, ktorý opätovne spochybnil tajnú voľbu.
Sulík pred voľbou na návrh poslanca Roberta Kaliňáka (Smer) požiadal poslancov, aby si do hlasovacej miestnosti nenosili mobily a fotoaparáty, aby si voľbu nemohli odfotiť.
Rokovanie 18. schôdze parlamentu je kľúčové z hľadiska budúcnosti vlády Ivety Radičovej (SDKÚ), ktorá vyhlásila, že podá demisiu, ak sa prokurátorom stane kandidát opozície Dobroslav Trnka.
Na rozdiel od decembrovej tajnej voľby, ktorú Ústavný súd SR prikázal zopakovať, vládne strany svojho nominanta na volebnom lístku nemali, keďže Jozef Čentéš odstúpil.
Voľba prokurátora bude verejná
Voľba generálneho prokurátora má byť v budúcnosti verejná, koaliční poslanci prelomili prezidentské veto a opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá mení voľbu z tajnej na verejnú. Schválená novela zároveň zavádza verejnú voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Za opätovné schválenie novely hlasovalo všetkých 79 koaličných poslancov, opozícia bola proti.
Tajne sa bude v parlamente voliť len v prípadoch ustanovených ústavou, teda pri voľbe predsedu a podpredsedov NR SR a šéfov parlamentných výborov alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov uznesie národná rada. Okrem toho bude existovať aj možnosť, aby sa NR SR uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Novela obsahuje aj zákaz vnášať do rokovacej sály zbrane, výbušniny či paralyzujúce prístroje a telefonovať v nej z mobilných telefónov.
Koalícia sa návrhom na zmenu tajnej voľby generálneho prokurátora na verejnú strápňuje, tvrdil predseda Smeru Robert Fico počas svojho prejavu v parlamente. „Otvorene povedzte slovenskej verejnosti, že pri tajnej voľbe väčšinu nemáte a že ju viete garantovať len vtedy, keď ste pod prísnou straníckou kontrolou,“ adresoval poslancom vládnej koalície.
Ako Fico pripomenul, národná rada dokázala v minulosti zvoliť generálnych prokurátorov tajne a koaličný návrh zákona označil za nedemokratický. Zmena má podľa neho slúžiť iba na vydieranie a kontrolu koaličných poslancov. Za nedemokratické a nebezpečné označil, „ak sa na čelo generálnej prokuratúry, ktorá bude plne podriadená pokynom ministerky spravodlivosti, má dostať človek bez akejkoľvek podpory opozície.“ Podotkol, že nemá ilúzie o výbere ďalšieho kandidáta na čelo prokurátorov a predpokladá, že koalícia bude hľadať „človeka, ktorý bude predovšetkým vykonávať pokyny ministerky spravodlivosti, ak prejdú zmeny plánované v zákone o prokuratúre.“ Ako zdôraznil, stane sa z neho iba treťotriedny úradník na ministerstve.
Kým v návrhu zákona o prokuratúre sa má postupovať tak, že pri výbere individuálnych prokurátorov budú komisie hlasovať tajne, šéfa prokurátorov chce koalícia voliť verejne, poukázal Fico.
„Pravdepodobne si neviete zosúladiť veci, keď ste prijímali zákon o prokuratúre v podobe návrhu, tam ste sa úplne prirodzene prihlásili k tajnej voľbe,“ poznamenal. Takúto situáciu označil za absurdnú. Pri zmene z tajnej voľby generálneho prokurátora na verejnú ide podľa neho o jeden z najnebezpečnejších trendov vo vývoji slovenského politického systému.
Matovič a poslanci Smeru chceli svoje návrhy vrátiť
Opozičný Smer nemal na programe parlamentnej schôdze tri zo svojich návrhov. Ide o novelizáciu zákona o štátnom občianstve, ktorou chcela strana Roberta Fica zjemniť vlastný existujúci zákon, ďalej o vrátenie DPH na úroveň 19 percent a napokon sa nebude rokovať ani o návrhu, ktorý zavádza bankovú daň. Tieto body vyradil predseda Národnej rady (NR) SR Richard Sulík (SaS) preto, lebo ich parlament odmietol už na minulej schôdzi.
Podľa rokovacieho poriadku možno novelu alebo nový zákon v tej istej veci predložiť po jeho neschválení zákonodarným zborom najskôr po uplynutí šiestich mesiacov. Predstavitelia Smeru síce svoje návrh pozmenili, ale podľa Sulíka ide stále o to isté. Líder parlamentu z rovnakého dôvodu vyradil aj návrh Igora Matoviča (nezávislý), ktorým tak ako na minulej schôdzi novelizoval zákon o štátnom občianstve podobne ako Smer.
Poslanci Smeru aj Matovič sa pred schvaľovaním programu schôdze neúspešne pokúsili ich body do rokovania vrátiť. „Lámete a porušujete ústavné práva poslancov. Zákonodarná iniciatíva je právom každého poslanca,“ upozornil Sulíka Pavol Paška (Smer).
Ľubomír Jahnátek (Smer) na revanš žiadal vyradenie koaličného návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. „Pokiaľ mám prijať túto hru, žiadam, aby ste boli féroví a žiadam vyradiť tento bod, lebo obdobný zákon, ktorý hovorí len o personálnom obsadení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, sme neschválili vo februári, tak ho, prosím vás, vyraďte,“ apeloval. Avšak neuspel, i keď ho podporili aj Matovič a Radoslav Procházka (KDH).
K tejto záležitosti sa v pondelok (16.5.) vyjadril aj Ústavnoprávny výbor NR SR, ktorý prijal uznesenie, že návrh zákona v tej istej veci môže byť predložený najskôr šesť mesiacov po tom, ako parlament takýto návrh neschválil na predošlom rokovaní.