Gruzínci podcenili rýchlosť Kremľa

Rusko muselo reagovať rýchle a nekompromisne. Aspoň tak vidí rusko-gruzínsku "víkendovú vojnu" Alexej Makarkin z moskovského Centra politických štúdií. "Nezabúdajte, že všetko začalo zabitím príslušníkov ruských medzinárodných síl. Ak by Rusko nereagovalo ako reagovalo, tak by bola situácia oveľa komplikovanejšia," povedal pre Pravdu.

12.08.2008 10:36
Alexej Makarkin Foto:
debata

Vari pre Rusko?
Určite. Ťažko by sme totiž vytlačili gruzínskych vojakov z obsadeného územia.

Ibaže to je gruzínske územie.
Žijú tam ruskí občania a je našou povinnosťou ich brániť. V prípade obsadenia Južného Osetska by sa opätovne stali obeťami útlaku.

Vráťme sa ale k samotnému ozbrojenému konfliktu. Čo by Tbilisi prinieslo vojenské obsadenie spomínaného územia?
Mohlo by tam okamžite povolať nové vojenské posily a upevniť si svoje pozície. Nehovoriac už o tom, že gruzínska armáda nie je tou, ktorou bola v minulosti. Dnes je na tom, čo do výcviku a vyzbrojenia, oveľa lepšie.

Neboli dôvodom tvrdej reakcie Moskvy jej globálne záujmy, vrátane strategického plynovodu a ropovodu, ktorým prúdi surovina do Európy obchádzajúc Rusko?
Vôbec si to nemyslím. V prvom rade ide o prestíž, o vnútropolitickú situáciu v Gruzínsku. Ekonomické otázky sú v tejto chvíli špekuláciou.

Prečo Západ doteraz reagoval na vojnu v Gruzínsku iba slovnou podporou Tbilisi?
Ani prezident Saakašvili nerátal s jej vojenskou podobou. Západ by si totiž kvôli Gruzínsku neskočil s Ruskom do vlasov. Jedným z dôvodov zdramatizovať situáciu v oblasti bola snaha Tbilisi o bleskovú vojnu, o dosiahnutie efektu obkľúčenej pevnosti a samozrejme získanie politickej podpory zo zahraničia. O získanie tlaku Západu na Rusko. V tom poslednom plán Tbilisi viac-menej vyšiel. Moskva skutočne čelí politickému tlaku USA i nemalej časti Európy.

Existuje nejaká časová súvislosť medzi začínajúcimi olympijskými hrami a zostrením situácie v oblasti južného Osetska?
Spojitosť spočíva iba v tom. že ruský premiér Putin odcestoval do Pekingu na otvorenie Hier a v Moskve ostal iba prezident Medvedev, ktorého Gruzínci mylne považujú za slabého politika. Navyše, je otvorený Západu. A napokon, vraj ako učiteľ je vzdialený vojenskej problematike. Pravdepodobne sa rátalo aj s tým, že Putin je v Pekingu a bez neho sa vraj v krajine nič nepohne. Kým sa so „žiakom“ Medvedevom skoordinujú, tak bude po všetko. Ako vidno, boli to plané vízie.

Išlo teda z gruzínskej strany o vopred naplánovaný krok?
Celkom určite. Ak by Rusko bolo čo i len trochu zaváhalo s reakciou, mohol sa vývoj obrátiť v prospech Tbilisi. Teda obsadilo by územie, ktoré je dnes územím neuznaných republík akými je Južné Osetsko a Abcházsko. Všetko ale smeruje k tomu, že Rusko ich napokon jednostranne uzná ako subjekt medzinárodného prá­va.

Preto sa do konfliktu zapojilo aj Suchumi?
V prvom rade Abcházsko je viazané s Ruskom zmluvou o pomoci a chce za účasti mierových síl vyriešiť aj vzťahy s Gruzínskom. Zároveň chce synchronizovať s Moskvou svoje úsilie v budúcnosti získať oficiálne jednostranné uznanie Ruskom. Šance že sa tak stane aj v prípade Južného Osetska sú dnes veľmi veľké.

Nedalo sa predísť vojne dialógom politikov? Museli ihneď prísť k slovu zbrane?
Gruzínsko išlo cestou bleskovej vojny, čo znamená za každú cenu čo najrýchlejšie zničiť všetko živé a obsadiť. To je prípad mesta Cchinvali. Ak by napríklad Rusko nezaútočilo na gruzínske letiská, tak by tak umožnilo Tbilisi bombardovať územie Osetska a tam nachádzajúce sa ruské jednotky zapojené do odvetnej operácie.

Ako sa to všetko skončí?
Neviem. Existujú viaceré scenáre. Od kompromisného, ponúkaného aj Západom, až po studenú vojnu.

Európska únia už prišla s návrhom riešenia. Podľa prvých reakcií má k nemu Moskva výhrady.
Spočívajú v tom, že Rusko trvá na bezpodmienečnom stiahnutí gruzínskych ozbrojencov z Južného Osetska, zatiaľ čo návrh EÚ predpokladá obojstranné stiahnutie vojenských síl zo sporného územia, teda aj ruských. A tu je veľmi málo miesta pre možný kompromis.

debata chyba