Gruzínske ministerstvo vnútra informovalo, že ruské jednotky sa stiahli z mesta Gori, ale na Tbilisi nepostupujú. Z vyjadrenia ministerstva však nie je jasné, aké ďalšie plány ruské jednotky majú.
Podľa skorších informácií gruzínskej vlády do Gori vošlo asi päťdesiat ruských tankov a ruské sily mesto ostreľovali a drancovali. Svedkovia navyše tvrdili, že do vnútrozemia Gruzínska vošiel konvoj ruských ozbrojencov. Ruský generálny štáb však pohyb svojich vojsk v Gruzínsku poprel a aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že v Gori žiadne ruské jednotky nie sú.
V Južnom Osetsku boli prepadnutí reportéri Reflexu Marek Hudema a Tomáš Tesař. Podľa informácií zvláštneho spravodajcu Českej televízie v Gruzínsku Jakuba Szántó ich prepadla jednotka promoskovských juhoosetských vojakov a okradla ich o auto a techniku, uviedla v tlačovom vyhlásení hovorkyňa Ringieru Kateřina Kuchařová. „O novinároch nemá redakcia Reflexu žiadne ďalšie správy,“ dodala.
O najnovšom vývoji rusko-gruzínskeho konfliktu s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim hovoril jeho americký kolega George Bush.
Rusi aj Gruzínci majú štátny smútok za obete konfliktu
Rusko aj Gruzínsko držia štátny smútok k ucteniu si pamiatky svojich občanov, ktorí zahynuli v priebehu predchádzajúcich šiestich dní bojov. V metropolách oboch krajín sú vlajky spustené na pol žrde. Rusko tvrdí, že pri gruzínskom ostreľovaní separatistického Južného Osetska zahynulo 1600 civilistov. Mimovládne organizácie to však označujú za nadsadené. Tbilisi v utorok oznámilo pri ruských útokoch stranu 175 svojich občanov, tiež prevažne civilistov.
Mierový plán, ktorý prezidentom Ruska a Gruzínska v utorok predložil ich francúzsky kolega Nicolas Sarkozy, predpokladá okrem iného stiahnutie ruských i gruzínskych síl na pôvodné pozície pred vypuknutím bojov, zaväzujúce obe strany k zrieknutiu sa použitia sily a k zaisteniu prístupu humanitárnej pomoce.
Tbilisi si však vynútilo vypustenie bodu o riešení budúceho statusu dvoch jeho odpadlíckych regiónov, okrem Južného Osetska i Abcházska, ktorého jednotky tiež vytlačili gruzínsku armádu zo svojho územia a podľa agentúry AP vstúpili v stredu do Gruzínska a rozvinuli tam svoju vlajku. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na túto zmenu v texte pristúpil. Na podstate dohody to podľa neho nič nemení.
Predstavitelia oboch medzinárodne neuznaných republík, ktoré sa od Gruzínska odtrhli v krvavom konflikte na začiatku 90. rokov a nad ktorými Tbilisi stratilo všetku kontrolu, oznámili, že s Gruzínskom o svojej budúcnosti vyjednávať nebudú pre genocídu, ktorú podľa nich páchali gruzínske jednotky na ich území.
Pre konflikt čelí tvrdej medzinárodnej kritike najmä Moskva, ktorú obviňujú z agresie voči svojmu bývalému satelitu. Saakašviliho predchodca Eduard Ševardnadze však ostro odsúdil aj postup svojej krajiny. Bývalý sovietsky minister zahraničných vecí v dobe Michaila Gorbačova v rozhovore pre nemecký denník Bild označil útok na Južné Osetsko za obrovskú chybu.
Nemenovaný zdroj z okolia francúzskeho prezidenta dokonca podľa Reuters kvôli tomu nazval Saakašviliho „hlupákom“. Gruzínsko podľa tohto zdroja, zapojeného do vyjednávania o prímerí na Kaukaze, padlo svojou vinou do ruskej pasce, keď si myslelo, že ruský premiér Vladimir Putim počas olympijských hier nesiahne k odvete.
EÚ je pripravená vyslať do Gruzínska mierové sily
Ministri zahraničných krajín Európskej únie sú pripravení vyslať mierové jednotky do Gruzínska. Po mimoriadnom zasadnutí ministrov v Bruseli to uviedla agentúra Reuters s odvolaním na írsku delegáciu.
„EÚ je pripravená sa angažovať, a to aj v teréne, aby podporila úsilie Spojených národov,“ povedal írsky minister pre rozvoj Petera Powera. Ten dodal, že podrobnosti o vyslaní mierových síl sa prerokujú na septembrovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí.
Už pred schôdzkou, zvolanou kvôli rusko-gruzínskemu konfliktu, sa šéf francúzskej diplomacie Bernard Kouchner vyslovil za vyslanie pozorovacej misie EÚ do separatistického Južného Osetska. Táto misia by podľa neho mala dozerať na dodržiavania prímeria. Kouchner nechce, aby misia bola vnímaná ako únijné mierové jednotky. „Tak by som to nenazval, ale európski kontrolóri, pozorovatelia alebo prostredníci, tak to áno. To je spôsob, ako by tam Európa mala pôsobiť,“ predstavil svoju víziu.
S vyslaním misie však podľa Kouchnera musia súhlasiť nielen únijní partneri, ale aj obe strany konfliktu, ktoré v utorok pristúpili na mierový plán, ktorý navrhol francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. „Myslím si, že Rusi by to akceptovať mohli,“ naznačil.
