V čom sa teda líši protokol a príprava návštevy kráľovnej od ostatných politikov a diplomatov?
V zásade v ničom. Slovensko je republika. Jedno z prvých rozhodnutí po vyhlásení Československa v roku 1918 bolo zrušenie šľachtických titulov a výsad. Aj keď príde britská kráľovná, malo by sa postupovať rovnako, akoby prišla ktorákoľvek iná hlava štátu. Prezident či ktokoľvek iný by sa jej nemal klaňať ani čakať, kedy mu podá ruku a tobôž ju oslovovať Vaše Veličenstvo. To môžu robiť iba občania Británie, lebo je to ich panovníčka.
Tak ako ju u nás majú oslovovať?
Jednoducho madam. Jej manžela princa Filipa potom sir, teda pane. Aj oslovovanie slovenského prezidenta Vaša excelencia je smiešne. Američania aj Francúzi ich oslovujú pán prezident. Tak prečo u nás je excelencia?
Sú aj nejaké odporúčania, aké jedlo by sa malo podávať?
Slovensko nemá národné jedlo, má iba regionálne špeciality. Podávať bryndzové halušky by bola katastrofa. Kulinársky je to nevhodné jedlo. Z praxe mám dobré skúsenosti s vykostenou kačkou alebo husou, kapustou a lokšami. Samozrejme, že to nebudú obrovské polkilové porcie, ale pekne upravené. Keďže prídu starí ľudia, jedálny lístok bude potrebné konzultovať s ich tímom, čo sa týka diét.
Ako je to s tlmočníkmi. Musia ich diplomati a politici používať, aj keď rozumejú?
Na oficiálnych rokovaniach je to lepšie. Človek má viac času rozmyslieť si reakciu. Pri neformálnych rozhovoroch niekde pri káve po večeri je, naopak, vhodnejší rozhovor bez tlmočníka. Je smutné, že hoci kráľovská rodina perfektne ovláda okrem angličtiny aj francúzštinu a nemčinu, náš prezident sa s nimi neformálne neporozpráva.