Harabina nedávno Ústavný súd disciplinárne potrestal za neumožnenie kontroly ministerstva financií na Najvyššom súde tým, že mu zobral 70 percent platu. Na otázku, či je za náhlou Harabinovou požiadavkou pracovať z domu aj akási forma protestu proti tomuto trestu, kancelária Najvyššieho súdu priamo neodpovedala.
Z kancelárie len odkázali, že „o prácu v domácom prostredí požiadal z dôvodu, že je predsedom a členom dovolacieho senátu, ktorý rozhoduje o najzávažnejších trestných kauzách – vraždy, doživotné prípady, organizovaný zločin a podobne. Preto ako sudca požiadal o tento inštitút“.
Sudcovská rada zasadala v pondelok o jednej popoludní, zápisnicu však do redakčnej uzávierky na internetovom portáli Najvyššieho súdu nezverejnili. Pracovníci Harabinovej kancelárie Pravde ešte podvečer tvrdili, že „predseda nepozná výsledok rokovania sudcovskej rady“.
Výhrady k rozhodnutiu neskrýva ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ), podľa ktorej je takýto spôsob ťažko zlučiteľný s prácou predsedu súdu. „Práca sudcov v domácom prostredí má priamy súvis s výkonom sudcovskej funkcie – ide najmä o prípravu odôvodnení rozhodnutí. Plnenie zákonných povinností predsedov súdov sa však podľa nás ťažko dá obmedziť na pár dní v týždni a plniť ich z obývačky,“ reagoval hovorca ministerky Peter Bubla.
Hoci pracovať z domu môžu podľa zákona všetci sudcovia, u predsedov súdov to podľa odborníkov nie je celkom bežné. „V zákone sa všade hovorí o sudcoch a nikde nie je priama zmienka o predsedoch súdov. Hlavným zámerom tejto možnosti je umožniť sudcom sústrediť sa na prípad v čase, keď nepotrebujú nikoho iného,“ hovorí právnička spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
Ako dodáva, väčšina práce totiž často spočíva v štúdiu samotného spisu a písaní rozhodnutí. „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu je však manažérska, a teda sa podľa mňa nie celkom dá vykonávať v domácom prostredí, a to navyše v čase, keď súd nemá ani podpredsedu,“ dodala.