Podľa neho vyjadruje jazykovú a kultúrnu príbuznosť s inými etnikami. Letz si myslí, že by sa mohlo používať označenie „Starí Slováci alebo naši predkovia v Karpatskej kotline“.
Zdroj z vedenia ministerstva školstva, ktorý si neželal byť menovaný, potvrdil, že história pre žiakov sa má prepísať tak, aby v nej boli Starí Slováci. Pomenovania, ktoré určí predmetová komisia, budú záväzné pre autorov učebníc na ďalšie roky. Mali by sa začať používať od septembra, keď chce minister Ján Mikolaj (SNS) odštartovať školskú reformu.
Mikolaj nekomentoval, či sa deti budú učiť o Slovanoch alebo Starých Slovákoch. „Nemôžem zasahovať politicky do práce odborníkov,“ tvrdí. Podľa neho by sa v každom predmete malo viac podporovať vlastenectvo, keďže sa vláda zaviazala, že pozdvihne národné povedomie v školách.
Historik Dušan Kováč, ktorý sa tiež podieľa na príprave nového obsahu vyučovania, trvá na tom, že pomenovanie Starí Slováci nie je správne. „Ak ten termín nie je v historickej vede, nemôže sa predsa etablovať do učebníc,“ reagoval.
O Starých Slovákoch namiesto o Slovanoch hovoril v súvislosti s Veľkou Moravou premiér. Časť odbornej verejnosti vrátane Kováča kritizovala Fica, že manipuluje dejiny, keďže Veľká Morava sa nerozprestierala len na území Slovenska. Fica, naopak, podporila asi tridsiatka historikov. Medzi nimi bol Milan S. Ďurica, ktorý má pozitívny vzťah k Tisovmu slovenskému štátu, ale aj tajomník Matice slovenskej Peter Mulík.
Mulík by mal zastupovať Maticu spolu so šéfom jej historického ústavu Jánom Bobákom aj v predmetovej komisii pre dejepis. Odborníci na všetky predmety sa tento týždeň stretli, aby sa vyjadrili k návrhu Štátneho vzdelávacieho programu. Podľa neho budú od nového školského roku postupovať všetky základné aj stredné školy.
Dejepis by sa mal učiť menej faktograficky, viac bude o udalostiach a príbehoch. Politické dejiny Európy sa budú redukovať, deti by sa tiež nemali učiť toľko podrobností ani o staroveku. Poradca ministra pre reformu Miron Zelina si myslí, že sa dobre podarilo zoškrtať učivo aj fyzikárom a expertom na biológiu, kde by sa malo učiť viac o človeku.
„Som spokojný tak na polovicu,“ uviedol Zelina. Nepovažuje za dobré, že sa školskému programu nedáva toľko priestoru, ako pôvodne rezort školstva sľuboval.
Minister najskôr hovoril, že 60 najviac 70 percent učiva bude aj naďalej diktovať štát a zvyšok si určí škola v školskom programe. V súčasnosti sa však ráta s tým, že na základných školách to bude priemerne len okolo 20 percent, v niektorých ročníkoch ešte menej. Napríklad ôsmaci budú mať povinne 30 hodín týždenne, ale len tri hodiny si naplní sama škola.
Mikolaj tvrdí, že je to v poriadku. „Niekde je to 20 percent, ale na gymnáziách až 50 percent voľnosti,“ reagoval. Štátny vzdelávací program, ktorý rezort nachystal, je súčasťou školskej reformy. Nový školský zákon by mala vláda po odstránení nedostatkov, ktoré ministerstvu vyčítala Legislatívna rada, odsúhlasiť na budúci týždeň. V máji by o ňom mal rozhodnúť parlament.