„Toto podporovala aj marxistická historiografia, že Slováci nič iné na fronte nerobili, iba hľadali spôsob ako dezertovať na sovietsku stranu a vyhýbali sa boju,“ povedal Mičianik, ktorý v tomto týždni vydal prvý diel knihy o bojoch slovenskej armády proti Sovietskemu zväzu.
Vojnový Slovenský štát bojoval po boku nacistického Nemecka už od napadnutia Poľska v septembri 1939. Pri operácii Barbarossa (útok na Sovietsky zväz) prekročilo hranice s Ukrajinou približne 50.000 slovenských vojakov a do bojov priamo zasiahla asi desatina z nich. Väčšiu časť vojakov postupne stiahli späť na Slovensko, časť sa dostala s nemeckou armádou až na Kaukaz.
Podľa Mičianika slovenskí vojaci spočiatku nemali dôvod bojovať proti Rusku, ktoré považovali za baštu slovanských národov. Keď však zistili, ako sa správa sovietsky režim k svojim obyvateľom, považovali postup vojsk do vnútra Sovietskeho zväzu za oslobodenie. Nacistický teror však prekonal sovietsky a vojaci od roku 1943 postupne odmietali bojovať. Časť z nich na území Slovenska sa zapojila do povstania. O období rokov 1941 až 1942 však nikto z nich nechcel po vojne rozprávať, aby si nenarušili punc odbojárov, zakončil historik.