Minulý týždeň zase obletela svet správa, podľa ktorej viac ako polovica obyvateľov strednej a západnej Európy má predka z rodu Tutanchamona. Obidva objavy vraj vyplynuli z analýzy DNA!
Seriózni genetici však odporúčajú brať podobné informácie s rezervou. Predpokladajú, že ide predovšetkým o šikovné marketingové ťahy veľkých hráčov na súčasnom trhu s rodopismi.
Geneticko-antropologický výskum múmie mladučkého faraóna a mumifikovaných ostatkov jeho najbližších uskutočnili egyptskí vedci ešte v rokoch 2007 až 2009. O rok neskôr ich publikoval prestížny lekársky časopis The Journal of American Medical Association.
Výskumníci zo švajčiarskeho strediska iGenea v Zürichu však tvrdia, že Egypťania odmietli – napriek opakovaným požiadavkám vedeckej komunity – zverejniť úplné výsledky. Preto sa sami pokúsili rekonštruovať profil Tutanchamonovej DNA.
A prišli skutočne k šokujúcom záverom. Veď sa ukazuje, že medzi súčasnými obyvateľmi Egypta nežije ani len jedno percento ľudí s "faraónskym“ génom. (Čo ak egyptskí vedci tajili najmä tento údaj?) Zato vo Veľkej Británii a v Španielsku ho má viac ako 70 percent mužskej populácie.
"Áno, oni skutočne majú spoločného predka z rodovej línie Tutanchamona, ktorý žil pred 3 300 rokmi, a to nás veľmi prekvapilo,“ opakuje Roman Scholz, zástupca zürišského výskumného strediska.
Na internetovej stránke iGeney dnes dominuje výzva adresovaná najširšej verejnosti – hľadáme najbližšieho žijúceho príbuzného faraóna Tutanchamona v Európe.
Stačí vraj poslať vzorku na analýzu DNA, v Zürichu ju porovnajú s Tutanchamonovou a všetko bude jasné. Základný test vás vyjde na 129 eur, rozšírený na 399 eur.
Foto: blogspot.com
"Ak váš profil zodpovedá Tutanchamonovmu vo všetkých 16 ukazovateľoch, ďalší test DNA máte zadarmo,“ tak znie ponuka.
Lenže to už predsa nie je vedecký výskum, ale čistá komercia. A troška aj zavádzanie.
"Pravdepodobnosť, že by sa našiel potomok Tutanchamona, je mizivá, nie je predsa známe, že by nejakého zanechal, zomrel veľmi mladý a trpel viacerým ťažkými chorobami,“ pripomína docent Vladimír Ferák, slovenský genetik, ktorý v Bratislave vedie neštátnu výskumnú firmu DNAtest.
A čo tak hľadať potomkov Svätopluka?
O zürišskej firme Ferák ešte nepočul ("takých je dnes veľa“), zaregistroval však genetický výskum Tutanchamonovej múmie. Hľadanie "blízkych príbuzných“ faraóna medzi súčasnými Európanmi považuje za marketingový ťah.
"Na Slovensku by sa tak dali zisťovať potomkovia kráľa Svätopluka, keby sa zachovali nejaké jeho telesné ostatky, zo sochy na Bratislavskom hrade sa však žiadna súca vzorka na naše analýzy nehodí,“ zavtipkoval genetik, ktorý pred polstoročím patril medzi priekopníkov identifikačnej metódy v celom bývalom Československu a jeho kriminalistike.
Vzápätí nás upozornil na istú českú firmu, ktorá postupuje dosť podobne ako švajčiarska, ibaže pátra po pôvodnej národnosti záujemcov o testy DNA. Či nie je niekto v skutočnosti Kelt, alebo či je fakt čistý Čech…
Ferák sa odmieta vyjadrovať ku konkrétnym testom, iba všeobecne pripomína, že národnosť sa pomocou analýzy DNA určiť nedá.
"Zbytočne mystifikujú ľudí. Národnosť je a historicky vždy bola definovaná predovšetkým jazykovo a kultúrne, nie geneticky.“
Je to zrejme podobné ako s firmami, ktoré pred niekoľkými rokmi prišli aj na česko-slovenský trh s reklamou, že dokážu pomocou testov DNA zistiť genetické vlohy na aterosklerózu. Pritom veda ešte nepozná väčšinu génov, ktoré ovplyvňujú vznik tohto komplikovaného ochorenia.
Podľa Ľudovíta Kádašiho z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV bolo však len otázkou času, kedy sa nájdu firmy, ktoré začnú zneužívať testy DNA na obchodné ciele. „Je to módna vec a moderným šarlatánom slúži namiesto tradičnej krištáľovej gule.“
Kto patrí do akej haploskupinu
Oddeľme však obchod od vedy. Takzvanými genografickými testami DNA na účely genealógie, čiže tvorby rodopisov alebo rodostromov, sa zaoberá aj Ferákova firma, len ich veľmi nepropaguje, lebo viac energie venuje napríklad testom na zisťovanie otcovstva.
Foto: Guardian
"Genografické testy nepovažujeme až za také dôležité, veď veľký praktický význam vlastne nemajú, nanajvýš uspokojujú ľudskú zvedavosť,“ vysvetľuje Ferák. Súhlasí však s tvrdením švajčiarskych kolegov, že analýza chromozómov, ktoré sa prenášajú buď po otcovskej, alebo materinskej línii umožňuje sledovať "genealogické línie“ do veľmi vzdialenej minulosti.
Možno tak zistiť, či nejaký jedinec zo súčasnej populácie s určitým počtom znakov na Y-chromozóme pochádza z línie, ktorá vznikla povedzme pred deviatimi alebo dokonca dvadsiatimi tisíckami rokov. "A ako cez tie tisícročia jeho prapredkovia putovali po Európe,“ dodáva Ferák.
Stačí na to obyčajný výter ústnej dutiny, čo si každý môže urobiť sám. V zariadení DNAtest vám stanovia – na základe rozboru zaslanej vzorky – do ktorej haploskupiny patríte. V reči genetikov sa týmto pojmom definuje skupina ľudí, ktorí majú rovnaké alebo veľmi podobné znaky. O každej sa vie, v ktorej časti Európy a kedy vznikla a ako sa šírila do ďalších častí svetadiela.
Ferák spomína starší prípad, keď jednému klientovi odpísali, do ktorej skupiny patrí. Potom si už sám zisťoval ďalšie údaje na internete, aby im neskôr oznámil, že pri hľadaní svojich "koreňov“ doputoval až k istému írskemu kráľovi, ktorý mal 12 synov a tí zase okolo troch miliónov rôznych potomkov. Údajne každý piaty Ír má DNA podobnú tomuto kráľovi!
Nemenovaný klient teda zistil, že jeho Y-chromozóm má veľa spoločných znakov s kráľovým a spýtal sa genetikov, či nie je náhodou tiež jeho potomkom. "Nie,“ znela odpoveď, "lebo iba deväť znakov máte spoločných, ďalšie sú rozdielne, a to už je priveľká odlišnosť.“
U nás je „tutanchamonovcov“ ako šafranu
Niekto by rád patril medzi potomkov írskeho kráľa, ďalší dokonca egyptského faraóna. Je vôbec možné, aby Slovák patril do tej istej haploskupiny ako Tutanchamon?
Ak výsledky genetického výskumu jeho múmie platia, tak áno. Veď ide vlastne o podskupinu R1b1a2, ktorá vznikla pred viac než 9-tisíc rokmi v okolí Čierneho mora. Ako a prečo sa neskôr presunula z Kaukazu do Egypta, to zatiaľ zostáva záhadou.
K Tutanchamonovej rodovej línii majú údajne najbližšie obyvatelia Walesu, Írska, Katalánska a Francúzska (až 92 percent). Zato medzi Slovákmi, Čechmi, Poliakmi a Maďarmi je takýchto ľudí minimálne.
"V tomto priestore je najpočetnejšia podskupina R1a1,“ vysvetľuje Ferák. "Napríklad v Poľsku tvorí až 65 percent obyvateľstva a na západnej Ukrajine ešte viac.“
Popri vnútorných rozdieloch má však európska populácia aj veľa spoločného. V rozpore s všeobecnými predstavami až 80 percent Európanov sú potomkovia ľudí, ktorí na tomto kontinente žili už pred desaťtisíc rokmi, čiže v mladšej kamennej dobe.
Foto: Ľuboš Pilc
"Približne 15 percent súčasnej európskej populácie má predkov, ktorí sem prišli zhruba pred 8-tisíc rokmi v období šírenia poľnohospodárstva z úrodného trojuholníka medzi dnešnou Palestínou a Mezopotámiou,“ spresňuje genetik. "A len zvyšných päť percent možno považovať za potomkov ľudí, ktorí sú v Európe menej ako 8-tisíc rokov.“
Týka sa to aj Slovanov, aj Maďarov, ktorí sa po genetickej stránke v ničom nelíšia od ostatných Stredoeurópanov. "Kultúry sa tu premiešavali, ale genetické základy populácie, jej korene, zostávali,“ upozorňuje Ferák.
Ale čo nájazdy Mongolov, Tatárov či Turkov? Genetické výskumy ukázali, že zanechali oveľa výraznejšiu stopu v slovenskom folklóre ako v slovenskom genofonde.
Slovenská populácia sa svojím genetickým zložením v ničom podstatnom neodlišuje od ostatných európskych, a predovšetkým stredoeurópskych populácií. "Slovákov z nás robí jazyk, kultúra a história – nie však naša DNA a naše gény,“ zhŕňa Ferák.
A to, že niekto má gény podobné starovekému vládcovi Egypta, ešte na podstate veci nič nemení.
Čaká sa na ďalšiu senzáciu
S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa dá predpokladať, že Egypťania začnú vyvracať dôkazy o kaukazskom či dokonca "európskom“ pôvode Tutanchamona.
Podobne ako pred niekoľkými rokmi odmietli tvrdenia afroamerických aktivistov z USA, podľa ktorých bol tento faraón – černoch. Stúpenci tejto teórie sa pritom opierajú o niektoré zachované pamiatky a tvrdo protestovali proti zrekonštruovanej Tutanchamonovej buste. Vraj pôvodne mal tmavšiu pleť.
"Tvár sme upravovali na základe analýz a skenov faraónovej múmie,“ namietajú reštaurátori. A šéf egyptských pamiatkarov Zahí Havás zvykne dodať: "Egypťania nie sú Arabi ani Afričania, hoci Egypt leží v Afrike.“
Pripomeňme si ešte, že dnešnú Tutanchamonovu slávu spôsobila jeho luxusne vyzdobená hrobka, ktorú v roku 1922 objavil archeológ Howard Carter.
Dlho sa predpokladalo, že mladého faraóna, ktorý odišiel zo sveta už ako 19-ročný, úkladne zavraždili. Až najnovšie lekárske výskumy ukázali, že zomrel na maláriu alebo gangrénu v zlomenej nohe.
Aj to bola senzácia. Skrátka, Tutanchamonovi je už asi súdené vyvolávať senzácie. Naďalej a stále. Aj 3 300 rokov po smrti.