Základné fakty o Červených Kméroch

- Červení Kméri vládli teroristickými metódami v Kambodži v rokoch 1975 až 1979, keď sa snažili vytvoriť beztriednu agrárnu spoločnosť bez peňazí, vlády práva, osobnej slobody, rodinných vzťahov i individuálneho myslenia a technických vymožeností. Obyvateľov miest "skazených západnou kultúrou" vyhnali na vidiek na prevýchovu, zrušili aj školy a výučbou mohli byť len politické školenia spojené so sebakritikou a udeľovaním trestov. Šialený experiment, ktorý mal krajinu premeniť na poľnohospodársky raj, neprežilo v priebehu štyroch rokov ich vlády 1,7 milióna ľudí, teda viac ako pätina populácie krajiny.

- Ideológiu režimu Červených Kmérov, ktorá bola šialenou zmesou maoizmu a nacionalizmu, rozvinul Saloth Sar, nazývaný Pol Pot, ktorý venoval ozbrojenému boju v radách komunistického hnutia prakticky celý život.

- Skutočnú moc Červení Kméri získali po rokoch partizánskeho boja proti autoritatívnej vláde princa Sihanuka a potom generála Lon Nola, v čase, keď USA vzdali vojnu v Indočíne. Američanmi podporované vlády v Saigone a Phnompenhu nedokázali bez ich pomoci prežiť. Červení Kméri sa zmocnili hlavného mesta Kambodže 17. apríla 1975. Mnoho obyvateľov vítalo ukončenie bojov a dúfalo, že dôjde k akémusi národnému uzmiereniu. Nastal však opak.

- Obyvateľov miest posielali na vidiek na prevýchovu. Tí boli nútení otročiť na "vražedných" ryžových poliach, kde sa pracovalo od svitu až do zotmenia. Násilná kolektivizácia viedla k totálnej centralizácii a rozpadu ekonomiky. Všetkých cudzincov vyhnali, kontakty s vonkajším svetom boli úplne pretrhnuté. Znakom nedostatočnej prevýchovy a teda prehreškom bolo aj vlastnenie knihy alebo okuliarov či akéhokoľvek osobného majetku okrem povolenej misky a lyžice. Trest smrti sa udeľoval aj za najmenší priestupok. Stačil prejav samostatného myslenia, zločinom bola aj znalosť cudzieho jazyka.

- O pád vražedného režimu sa postarala vietnamská armáda, ktorá 7. januára 1979 obsadila kambodžskú metropolu Phnomplenh. Vietnamská vláda sa totiž už dlhšie odmietala prizerať cezhraničným útokom ozbrojených skupín Červených Kmérov.

- Aj po zvrhnutí však o sebe Červení Kméri alebo stúpenci Komunistickej strany Kambodže, dávali vedieť. Uchýlili sa do pohoria Dangrek na kambodžsko-thajskej hranici, odkiaľ celé 80. roky viedli partizánsky boj proti miestnym vládam a Vietnamcom. Umožňovala im to podpora krajín ako Thajsko, Čína a USA, ktoré sa snažili vyčerpať prosovietsky orientovaný Vietnam, ktorý sa z Kambodže stiahol v roku 1989. Prežili aj koniec studenej vojny, keď mohli vďaka misii OSN zložiť zbrane a beztrestne sa zapojiť do chystaných volieb, čo mnoho z nich využilo. K bývalým stúpencom Kmérov zaraďujú aj súčasného premiéra Hun Sena.

- Hlavného strojcu vražedného režimu Pol Pota zbavili moci vlastní súputníci v roku 1997. Provizórny súd Červených Kmérov ho potom za "zradu krajiny" odsúdil "na doživotné väzenie". Zomrel v džungli 15. apríla 1998 na zlyhanie srdca.

- Predstavitelia Kambodže a OSN v júni 2003 podpísali dohodu o zriadení tribunálu pre bývalých vodcov Červených Kmérov a ako prvého odovzdali tribunálu v júli 2007 Kang Kek leua, známeho aj pod prezývkou Duch, ktorý šéfoval v čase hrôzovlády Červených Kmérov neslávne známej väznici S-21 v Phnompenhe. Tento bývalý učiteľ matematiky bol odsúdený na 35 rokov väzenia.

- Okrem Kang Kek leua majú súdiť ešte štyroch ďalších popredných predstaviteľov Červených Kmérov. Je medzi nimi hlavný ideológ Červených Kmérov, brat číslo dva Nuon Chea, niekdajší premiér Khieu Samphan, bývalý minister zahraničných vecí Ieng Sary so svojou ženou Ieng Thirith. Spravodlivosti unikol bývalý šéf ozbrojených síl Červených Kmérov Ta Mok. Tento jednonohý generál, ktorého zadržiavali od marca 1999, zomrel bez akýchkoľvek výčitiek svedomia v júli 2006.