Podľa koncepcie, ktorú pripravil ešte jeho predchodca Eugen Jurzyca (SDKÚ), sa vyučovanie telocviku na základných a stredných školách malo od septembra rozšíriť z povinných dvoch hodín na tri. Čaplovič chce teraz chystanú zmenu zastaviť. Podľa lekárov a telocvikárov by mal svoje rozhodnutie prehodnotiť.
„Obéznych detí pribúda. Majú málo pohybu – učia sa, sedia pri počítači alebo pri televízore, jedia veľa sladkostí. Z potravín majú bohatý kalorický príjem, ale malý výdaj energie. Aktívne by sa mali hýbať aspoň štyri-päťkrát do týždňa,“ hovorí detská lekárka Adriana Šufliarska. To, že civilizačné ochorenia zasahujú čoraz mladšie vekové skupiny, potvrdzujú aj výskumy. Až 18 percent detí trpí nadváhou a sedem percent obezitou, stúpa aj výskyt cukrovky, ochorení dýchacej, obehovej či pohybovej sústavy.
Odmietavý postoj k rozšíreniu telesnej výchovy rezort školstva zdôvodňuje tým, že na to nie sú peniaze. Podľa hovorcu Michala Kaliňáka bol návrh nesplniteľný a nezohľadnili ho ani v rozpočte rezortu na roky 2012 až 2015. Kaliňák tvrdí, že školy môžu telocvik posilňovať už teraz a podporu športu by mali zabezpečiť aj Centrá voľného času.
„Aj keď sa uznesenie ku koncepcii zruší, jej podstatná časť bude súčasťou pripravovanej štátnej politiky v oblasti športu, ktorú na rokovanie vlády predložíme v decembri tohto roka. Je naším záujmom podporovať pohybové aktivity detí a mládeže, ale každý zámer musí byť podporený kvalitným zabezpečením, čo návrh bývalého ministra opomínal,“ uviedol Kaliňák.
Posilniť telesnú výchovu a športovanie mládeže si dávali za cieľ viaceré vlády, väčšinou však zostalo iba pri plánoch. Tri hodiny povinného telocviku sa do učebných osnov na školách zaviedli v 90. rokoch, no už v roku 2008 sa ich počet opäť o hodinu znížil. Školám však zostala možnosť pridať ďalšiu hodinu, ak o to mali záujem. Zvýšiť počet hodín telesnej výchovy na tri odporúča aj výbor pre vzdelávanie Európskeho parlamentu. Mnohé štáty to už splnili – Slovinsko zvýšilo týždenný počet hodín na tri, Poľsko na štyri, francúzske školy majú dokonca až päť hodín telocviku.
| Telesná výchova a deti |
|---|
| *** počet žiakov, ktorí sú oslobodení od telesnej** výchovy pre choroby a zdravotné poruchy, narastá; na základných školách je ich 4 až 6 %, na stredných až 13 % |
***** asi 30 % žiakov sa z hodín telocviku pravidelne ospravedlňuje
***** až pre 25 % žiakov sú hodiny telocviku jediným miestom aktívneho pohybu; v roku 1990 to platilo iba pre 8,5 % chlapcov a 11,3 % dievčat
***** ekonomické prepočty ukazujú, že investovanie 1 eura do telesnej výchovy na školách v budúcnosti ušetrí 3 eurá potrebné na liečbu zdravotných porúch a civilizačných ochorení
Zdroj: Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže 2011
Jurzycova koncepcia, ktorú vláda schválila v auguste minulého roku, okrem rozšírenia telesnej výchovy navrhovala aj jej zatraktívnenie. Podľa dokumentu Slovenského olympijského výboru z mája 2011 sa totiž až 30 percent žiakov z hodín telocviku pravidelne ospravedlňuje. Aby sa „neulievali“, chcelo ich ministerstvo k športovaniu priviesť novými aktivitami ako sú zumba, flowing dance, aerobik alebo pilates.
Učitelia telocviku by rozšírenie hodín privítali. Podľa bratislavského telocvikára Jozefa Vnuka deti športujú skôr ,,virtuálne" – pri počítači. „Nechce sa im hýbať, ich výkonnosť upadá. Máme žiakov, ktorí odmietajú cvičiť, ale nič s tým nespravím. Rodičia im vybavia potvrdenie od lekára,“ upozorňuje Vnuk, ktorý telesnú výchovu učí už 21 rokov. Na Základnej škole Žitavská, kde pracuje, majú tri hodiny telocviku aj v súčasnosti, dávajú za ňu i známky.
Telocvikárka Marta Woletzová, ktorá má 42-ročnú prax, hovorí, že by žiaci nemali mať len tri, ale až päť hodín telocviku. „V každom ročníku sa nájdu žiaci, ktorí telesnú výchovu nemajú radi. No aj matematiku mnohí neznášajú. A teraz čo – budú mať o jednu hodinu matematiky menej, aby sa netrápili?“ pýta sa učiteľka.
To, že by sa telesná výchova mala posilniť, potvrdzuje aj fakt, že pribúda detí, pre ktoré je telocvik jedinou príležitosťou na šport. Dnes to platí až o štvrtine chlapcov a dievčat. Podľa Andrey Bérešovej, trénerky a riaditeľky detského športového klubu Kryha, môžu za negatívny postoj k telocviku tri dôvody – spôsob výučby, zázemie v rodine a zdravotná stránka žiakov. Rodičia, ktorí športovali alebo stále športujú, k tomu zvyčajne vedú aj deti.
Žiaci sa však menej hýbu aj preto, lebo na rozdiel od detí v minulosti, majú viac možností, ako tráviť voľný čas. „Kedysi ho trávili vonku a v prírode. Nepovedala by som, že deti nemajú záujem o šport, len ich treba správne motivovať, ukázať im, že môže prinášať radosť,“ pripomína Bérešová.
S tým súhlasia i učitelia. Aby sa športovo menej zdatné deti necítili pred spolužiakmi trápne a telocvikári ich nenútili do niečoho, čo ich nebaví, nemali by dostávať zlé známky len preto, že nezvládnu kotúľ alebo stojku na hlave. Oceňovať by sa mala snaha. Niektorí učitelia navyše nemajú záujem robiť telocvik atraktívnejšou formou. Priznáva to i Vnuk. „Aj hodina gymnastiky sa dá spraviť zaujímavo. Ja napríklad chodím na školenia, kde nám ukazujú moderné trendy. Z telocvikárov nás tam však chodí možno iba 20 – 30 percent. Je na nás, aby sme sa rozvíjali a robili tie hodiny zaujímavejšími,“ uznáva telocvikár.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu V zdravom tele…
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.