Hroby prečesali hľadači pokladov. Nechali omrvinky

Už bolo neskoro, keď prišli. Zo zeme vyťahovali výskumníci zväčša hrdzavé kusy, ktoré na brehu Hrona zanechali ľudia pred vyše 1 800 rokmi. Veľkú časť z toho, čo bolo zlaté a strieborné, zobrali tzv. detektoristi. Poklady tak skončia v súkromných historických zbierkach alebo na burze niekde za hranicami.

31.10.2009 10:15
vykopávky, Hronovce Foto: ,
Zberači pokladov podľa Beljaka vyfúkli výskumníkom väčšiu časť nálezov. Namiesto zlata sa tu našli zatiaľ len drobné kovové veci ako hrot šípu či zvyšky kovani.
debata

Výskum za dedinou Hronovce v Levickom okrese sa končí práve v týchto dňoch. Archeológovia tam odkryli germánske pohrebisko z druhého storočia nášho letopočtu. „Boli tu pochovaní aj bojovníci Kvádov. Do hrobov vtedy zvykli dávať cenné veci, rôzne šperky, na takýchto miestach zvyčajne nachádzame aj zlaté či strieborné spony, zbrane. Nám tu zostalo väčšinou len železo a trochu bronzu,“ rozprával archeológ Ján Beljak, zatiaľ čo v rukách otáčal drobný hrot šípu či zvyšky ostrohy.

O vykrádačoch sa dozvedeli vlani. Vŕtali sa tu však niekoľko rokov. Je to mierne vyvýšené, dobre postavené miesto blízko rieky, ktoré laikovi na prvý pohľad nehovorí nič. Akurát to, že je tu roľa, kde sa po orbe váľali črepy. No pre archeológa je to náznak, že tu pred stovkami rokov mohla byť usadlosť. Stačí k tomu ešte pridať poznatky, že v tomto regióne kedysi boli krušné časy – vojny Rimanov s germánskymi kmeňmi. A tiež, že niekde tu možno Marcus Aurelius vytvoril Hovory k sebe samému – prvé literárne dielo napísané na území Slovenska.

Detektoristi toto všetko dobre vedia. „Sú zbehlí v problematike a neraz aj lepšie vybavení ako my. Vedia si dobre vytypovať miesta a práve toto patrilo k tým najvyhľadávanejším. Výskumom sa snažíme zachrániť, čo sa dá,“ dodal Beljak. Vykrádačstvo je trestný čin – zároveň aj dobrý biznis. Jedna rímska minca má na trhu hodnotu možno niekoľko desiatok eur, no pri striebornej keltskej minci ide o tisíce. To, čo je pod zemou, pritom patrí štátu.

Archeológovia teraz už len dočisťujú nálezy z kamennej doby, ktorá sa črtá v hĺbke asi 70 centimetrov. To sa už kopalo lepšie. No do 30 až 40 centimetrov bola pôda prečesaná detektoristami. Práve tam asi dočiahnu ich výkonné prístroje.

Zatiaľ čo Germáni si tu postavili malý hospodársky dvor pre dve – tri rodiny, v kamennej dobe tu možno stáli desiatky príbytkov. „Rozkladala sa tu na vtedajšie pomery jedna väčšia dedina. Možno tu žilo sto ľudí. Zaujímavým objavom sú napríklad zvyšky hlinenej dlážky, ktorú nachádzame len zriedka,“ uviedla Noemi Pažinová z Univerzity Konštantína Filozofa. Našlo sa ešte torzo lyžice a pečatidlo s jednoduchým vzorom, ktorým sa kedysi zdobili odevy.

Prekvapiť ešte môžu kvádske hroby. Podľa Beljaka sa tu našli nádoby so spopolnenými ostatkami a čímsi, čo musí preveriť laboratórium. „Určite tam je aj niečo kovové. Urny pískajú,“ potvrdil.

debata chyba