„Podali sme návrh na zmenu jedného článku ústavy tak, aby poslanci mali imunitu na výroky ako také, nielen na výroky v Národnej rade a jej orgánoch,“ hovorí poslankyňa SDKÚ Jana Dubovcová.
Právnik Milan Galanda z kancelárie šéfa parlamentu, ktorý spolupracoval na návrhu, povedal, že ide o systémové a rozumné riešenie. Podľa neho nie je logické, ak sa poslanec môže vyjadrovať na rokovaní parlamentu alebo na jeho výboroch, ale keď rovnaký výrok povie na stretnutí s občanmi, tak by už imunitu nemal.
Na zmenu článku ústavy o rozšírení imunity na výroky však bude potrebná aj politická vôľa opozície. Smer je k téme imunity teraz zdržanlivý. Jeho podpredseda Robert Kaliňák povedal, že ide o „zastieraciu tému“, a odporučil koalícii, nech sa radšej venuje naliehavejším veciam. „Ak začnú robiť niečo s cenami a začnú sa venovať ľuďom, tak sa môžeme baviť aj o politických veciach, ale najskôr nech pracujú,“ vyhlásil Kaliňák.
Poslanec Mostu – Híd Gábor Gál o podpore návrhu žartom povedal, že opozícia nemá problém s rozšírením imunity, ale skôr s jej zúžením. Rozšíriť imunitu na výroky aj za brány parlamentu eviduje Gál ako problém už dlhšie. V zásade takýto návrh neodmieta, ale „potrebujeme širšiu diskusiu, pretože na jednej strane ideme zrušiť priestupkovú imunitu a zároveň by sa v istej veci rozšírila“.
Koalícia by však nemala mať problém s novelou zákona o zrušení priestupkovej imunity. Stačia jej vlastné hlasy, pretože ide o obyčajný zákon. Zrušenie priestupkovej imunity by sa vzťahovalo na všetkých ústavných činiteľov okrem tých, ktorých vyníma ústava. Netýkalo by sa napríklad prezidenta republiky.
Podľa návrhu by sa na ústavných činiteľov vzťahoval režim priestupkového zákona a aj všetkých zákonov, ktoré upravujú priestupky. Poslanec by tak už ako každý iný občan štátu musel platiť pokutu za dopravný priestupok alebo by čelil trebárs pokute pri porušení stavebného zákona. Ak by ústavný činiteľ podľa poslankyne Dubovcovej nesúhlasil s prejednaním priestupku na mieste, bol by priestupok posunutý vecne a miestne príslušnému správnemu alebo policajnému orgánu.
Odborník na ústavné právo Eduard Bárány ešte vlani o generálnom zrušení priestupkovej imunity Pravde povedal, že by to bolo ústavnoprávne problematické. „Bolo by zjavným obchádzaním ústavy, ak by sa použila nejaká všeobecná jedna formula, že možno na úrovni zákona prejednať všetky priestupky. Skôr by sa žiadalo ísť do nespočetného množstva zákonov, kde sú upravené priestupky,“ naznačil Bárány.
Dubovcová hovorí, že predkladatelia sa priklonili k alternatíve dať všeobecnú úpravu do zákona o priestupkoch, v ktorom je zároveň odkaz na všetky zákony, čo sú vymenované pod čiarou, v ktorých sa tiež upravujú priestupky s tým, že na všetky tieto priestupky sa bude používať postup, ktorý upravuje zákon o priestupkoch.
Nekonečný príbeh o imunite sa odvíja na pôde parlamentu už dlhé roky. Ihneď po voľbách premiérka Iveta Radičová prišla s návrhom ústavného zákona na zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov. Bola to jedna z prvých noriem, ktorú nová vláda schválila. V parlamente však stroskotala pre nesúhlas opozície. Tvrdila, že bude len prostriedkom na jej kriminalizáciu.
Koalícia sa potom rozhodla, že zruší len priestupkovú imunitu. Novela priestupkového zákona sa po pripomienkovaní v koalícii pravdepodobne ocitne na májovej schôdzi parlamentu.