Ak by totiž Grécko padlo, najväčšie náklady by znášal práve Berlín s Parížom. Obavy investorov umocnil návrh štátneho rozpočtu Grécka na budúci rok, kde Atény priznali nesplnenie naplánovaných škrtov.
O budúcnosti Atén rokovali aj ministri financií eurozóny. Zatiaľ neschválili uvoľnenie ďalšej pomoci, rozhodne sa o nej možno až v novembri. Na rýchlu reakciu a posilnenie bánk vyzval eurozónu aj britský minister financií George Osborne. Na nájdenie riešenia, ktoré by nepoškodilo eurozónu, však už neveria ani investori. Veritelia Nemecka a iných štátov sa cez poistky v rôznych finančných inštitúciách rekordne draho chránia proti stratám, ak by dlžnícka krajina skrachovala.
Poistenie pätročných nemeckých dlhopisov sa tak včera vyšplhalo na 118 bázických bodov, čo je trojnásobne viac ako pred rokom a takmer 20-násobne viac ako v predkrízovom roku 2008. „Zaplatia za zvyšok Európy, ak sa to zle skončí,“ povedal podľa agentúry Reuters nemenovaný londýnsky maklér. Podľa neho sa zdá, že to ide práve týmto smerom.
K rovnakému názoru sa pridal aj Michael Fuchs, podpredseda frakcie CDU kancelárky Angely Merkelovej. „Grécko bankrotuje. Pravdepodobne nie je pre nás iná cesta, ako akceptovať odpustenie najmenej 50 percent gréckeho dlhu,“ konštatoval Fuchs podľa agentúry Reuters pre nemecké noviny Rheinische Post.
Podľa Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Colosseum je Grécko nesolventné už v súčasnosti a pred bankrotom v právnom zmysle slova ho chránia len medzinárodné pôžičky. „Keby nedostalo pôžičky od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu, tak by investori vôbec nechceli nakupovať dlh krajiny, čo znamená, že by jej veľmi rýchlo došli peniaze na splácanie záväzkov,“ spresnil Tomčiak.
S bankrotom krajiny rátajú aj samotní Gréci, keď dve tretiny obyvateľov je presvedčených, že krajina sa ani napriek úsporným opatreniam nevyhne bankrotu, ale 70 percent z nich chce napriek tomu zostať v eurozóne.
Práve úsporné opatrenia bývajú kritizované ako nedostatočné, čo v nedeľu potvrdili aj samotní Gréci v návrhu rozpočtu na budúci rok. Vláda v ňom priznala, že v tomto roku bude sekera štátu 8,5 percenta namiesto plánovaných 7,8 percenta a v budúcom roku 6,8 percenta namiesto pôvodne očakávaných 6,5 percenta. Na informácie včera reagovalo prepadom na deväťmesačné minimum euro, do červených čísel sa prepadli aj európske akcie.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
„V podstate ide len o politickú hru a Gréci skúšajú, čo im Európska únia dovolí. Z praktického hľadiska by určite nebol problém stiahnuť deficit o 0,3 percentuálneho bodu, napríklad pomocou ďalšej redukcie štátnych výdavkov,“ konštatoval Tomčiak.
Práve od dodržiavania naplánovaného šetrenia závisí aj ďalšia tranža z prvej pôžičky Grécku, na ktorej sa Slovensko nepodieľalo. Aj napriek nedodržiavaniu plánu ju však podľa odborníkov Gréci dostanú. „Európa a Medzinárodný menový fond robí všetko preto, aby Gréci ďalšiu tranžu dostali. Trojka to chce v podstate viac ako samotné Grécko,“ povedal Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Časť odborníkov však varuje, že zastavenie pomoci Aténam a následný nekontrolovateľný krach krajiny by spôsobili prepadnutie Európy do recesie, ktorá by so sebou priniesla masívne prepúšťania či znižovanie platov aj v bezproblémových krajinách.