Irán vyrobí atómovú bombu, ak bude chcieť

V prípade Iraku sa americké informácie o zbraniach hromadného ničenia ukázali ako nesprávne. Teraz USA tvrdia, že atómovú bombu chce vyrobiť Irán. Nie je to opäť omyl?
Irán nie je Irak. Pri Iraku sa tajné služby domnievali, že Saddám Husajn vlastní chemické a biologické zbrane a že obnovuje program výroby jadrových zbraní. Bolo to chybné tvrdenie. Teraz však vieme, že Teherán pokračuje v obohacovaní uránu, bez ohľadu na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, a napriek tomu, že to nepotrebuje na civilné využitie. A Irán nie je Irak aj pre úplne inú stratégiu. Spojené štáty spolupracujú na vyriešení iránskeho problému diplomatickou cestou spoločne s Európou, Ruskom Čínou a ďalšími krajinami.

Lenže to, čo sa stalo v Iraku, je dôvod na pochybnosti o informáciách o iránskom jadrovom programe.
Spojené štáty a Európa majú teraz rovnakú stratégiu. Snažíme sa Irán dostať za rokovací stôl a predkladáme mu návrhy. Zároveň však ukazujeme Teheránu, že ak bude ďalej porušovať rezolúcie BR OSN, prídu sprísnené sankcie.

Podľa správy amerických tajných služieb Irán zastavil v roku 2003 prácu na výrobe jadrových zbraní. Beriete to do úvahy?
K atómovým zbraniam vás dovedú tri kroky. Najťažším je vyprodukovať dostatok obohateného uránu alebo plutónia. Potom musíte tento materiál vziať a urobiť z neho zbraň. Nakoniec ju musíte vedieť niekam nejako dopraviť. Irán pracuje alebo pracoval na všetkých troch krokoch. Obohacuje urán. Podľa správy, ktorú ste spomenuli, Teherán program výroby atómových zbraní zastavil, lebo sa obával, že ho medzinárodné spoločenstvo pri tom prichytí, môže ho však obnoviť. A okrem toho Irán už má rakety, na ktoré by pravdepodobne mohol použiť jadrové hlavice.

Takže vidíte priame spojenie medzi vývojom iránskych balistických rakiet a výrobou atómových zbraní?
Irán už svoje možnosti ukázal a myslím, že je tu dôvod na znepokojenie.

Stopol Irán svoje nukleárne aktivity v roku 2003 aj pre vojnu v Iraku? Bál sa režim v Teheráne, žeby mohol dopadnúť ako Saddám Husajn?
Neviem presne povedať, ako zásah v Iraku ovplyvnil rozhodovanie Iráncov, ale jasne v tom období došli k záveru, že by mali zastaviť program výroby jadrových zbraní. Urobili to potichu, v tajnosti a takisto môžu projekt obnoviť, keď verejne ohlásili obohacovanie uránu.

Svet nebol schopný zastaviť Severnú Kóreu a tá vyrobila atómovú bombu. Režim Kim Čong-ila je pritom absolútne izolovaný. Irán takým štátom zďaleka nie je. Takže, čo sa dá robiť s Teheránom?
Ak sa Irán rozhodne vyrobiť atómovú bombu, má už na to všetky prostriedky. Preto musíme lídrov v Teheráne presvedčiť, aby to nerobili. Musíme ich presvedčiť, že Severná Kórea nie je model pre Irán. Ktorá krajina by chcela byť ako KĽDR? Úplne izolovaný štát, ktorého obyvatelia hladujú. Iránu sa vyplatí, ak skončí s podozrivými aktivitami a naplno bude spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Súhlasíte s názorom, že vojenský zásah je v tejto situácii druhým najhorším riešením? Prvým je Irán s atómovou zbraňou v rukách.
Prvoradá je spoločná snaha o diplomatické riešenie. Keď to budeme robiť spoločne, je tu nádej na úspech. Európska únia súhlasila s ďalšími sankciami proti Iránu. To je jasný signál Teheránu, že je na zlej ceste.

Ako ďaleko sa však dá ísť so sankciami? Dokedy sa dajú pridávať ďalšie a ďalšie?
Je pravda, že súčasný stav neprinútil iránske vedenie k spolupráci. Sankcie vedú k výsledku, keď sú súčasťou širšej stratégie rokovaní a návrhov, ktoré by mohla iránska strana akceptovať.

Boli by rokovanie s Iránom jednoduchšie, keby jeho prezidentom nebol Mahmúd Ahmadínedžád, známy svojimi radikálnymi vyjadreniami?
Podľa mňa si ľudia v Iráne zaslúžia niečo lepšie ako to, čo majú. Zaslúžia si rovnakú úroveň demokracie a práv, aké máme na Západe. Rokujeme však so súčasným vedením. Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová vyhlásila, že len čo Teherán splní rezolúcie BR OSN, zasadne s vedením Iránu k jednému stolu.

Keď je dôvodom na obavy iránsky jadrový program, prečo ním nie je jadrový program Izraela? Najmä arabské štáty v tejto súvislosti hovoria často o dvojitom štandarde.
Keď sa rozprávam so svojimi arabskými partnermi, verejne spomínajú Izrael, ale v súkromí majú starosť o Irán. Obávajú sa preto, že Irán podporuje terorizmus, mieša sa do vývoju v Iraku a Libanone. Podľa mňa je Blízky východ vrátane Izraela bez jadrových zbraní cieľ, za ktorým by sme mali ísť. Lenže na to je potrebné prekonať dve prekážky. Po prvé: Musí sa pohnúť mierový proces. Dospeli sme do stavu, keď všetci súhlasia s riešením dvoch štátov pre obyvateľov Izraela a Palestíny. Iránsky prezident však hovorí o vymazaní Izraela z mapy. Po druhé: Bude Irán pokračovať v porušovaní rezolúcií BR OSN? Potom je skôr možné, že na Blízkom východe uvidíme viac snáh o získanie jadrových zbraní, ako úsilia o to, aby v regióne také zbrane vôbec neboli.

Nebolo by však prospešné, ak by Izrael aspoň trochu objasnil svoj jadrový program? Netvrdím, že sa to môže stať Tel Avivu, ale o pakistanských plánoch svet tiež veľa nevedel a zrazu sme boli všetci prekvapení, že šéf pakistanského nukleárneho projektu predával atómové tajomstvá. Tak to býva, ak sa niečo deje v tajnosti, čo je, samozrejme, aj prípad Iránu.
Spojené štáty aj Európska únia by privítali, keby sa Izrael pripojil k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. Nie je však veľmi pravdepodobné, že sa to stane, ak sa bude Teherán správať tak ako doteraz.

Dá sa predpovedať, ktoré ďalšie štáty by sa mohli v budúcnosti usilovať o získanie jadrových zbraní?
Čím viac krajín má jadrové zbrane, tým väčšia je šanca, že ich niekto použije. V súčasnosti k tomu pribudlo nebezpečenstvo, že sa dostanú do rúk teroristom. Preto musíme posilniť režim nešírenia atómových zbraní. O diplomacii som už hovoril. Problém však je, že ustanovenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní niektoré štáty využívajú ako zadné vrátka. Tvrdia, že ich jadrový program je určený na civilné účely, ale v skutočnosti smerujú k vojenskému využitiu. Možnosť, ako tomu zabrániť, je vytvorenie „banky“ jadrového paliva. Napríklad Slovensko má deväť atómových reaktorov, ale neobohacuje urán. Ekonomicky by to nemalo zmysel. Kupujete palivo na medzinárodnom trhu. Tak by to mohlo fungovať pre väčšinu krajín.

Aká veľká je hrozba, že jadrové zbrane sa dostanú do rúk teroristom?
Spoločne pracujeme na tom, aby sa to nestalo, ale obavy sú na mieste. Sú tu teroristické skupiny, ktorým by urobilo radosť, ak by zabili veľké množstvo ľudí. Som presvedčený, že od niekoľko tisíc obetí, ako to bolo 11. septembra 2001, by sa rady prepracovali k desaťtisícom mŕtvych.

Boli by Spojené štáty ochotné vzdať sa všetkých atómových zbraní?
Všetci by sme radi videli svet bez jadrových zbraní. Ale kým sa k tomu dostaneme, je potrebné urobiť niekoľko praktických krokov. V prípade, že úmysly niektorých štátov budú nejasné, nikto sa atómových zbraní len tak ľahko nevzdá.