„Prísnejšie sankcie sú nevyhnutné, ak Irán naďalej bude odmietať spoluprácu s MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu), ale nebudeme sa zúčastňovať na diskusiách o vojenskej intervencii,“ povedal podľa agentúry AFP šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle. „Takéto diskusie sú kontraproduktívne a odmietame ich,“ dodal pred rokovaním s kolegami z EÚ v Bruseli.
Jeho britský kolega William Hague krátko predtým podotkol, že Británia o vojenskej akcii v tejto chvíľi neuvažuje, ani po nej nevolá. „Súčasne ale hovoríme, že všetky možnosti by mali zostať na stole,“ konštatoval Hague.
Francúzi chcú nové sankcie
Podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Alaina Juppého je potrebné pripraviť nové sankcie voči Teheránu. Tie žiadajú západné mocnosti, avšak proti sa stavia napríklad Rusko.
MAAE v utorok 8. 11. 2011 predložila novú správu o jadrovom programe Iránu. Teherán v nej viní, že vykonáva testy s vysoko výbušným materiálom, čo vraj naznačuje, že Irán pracuje na atómovej zbrani. Britská vláda podľa nedávnej správy denníka Daily Mail odhaduje, že Izrael zaútočí na Irán do dvoch mesiacov, možno už pred Vianocami. Logisticky útok vraj podporia aj USA. Izraelčania sa údajne budú snažiť zničiť iránske jadrové zariadenia.
USA a ich spojenci sa obávajú, že vyzbrojenie Iránu atómovou bombou odštartuje preteky v nukleárnom zbrojení medzi jeho súpermi, ku ktorým patrí napríklad Saudská Arábia. Takáto situácia by bola veľkým ohrozením Izraela. Doterajšie štyri balíky sankcií uvalené na Irán v OSN Teherán od jadrového zbrojenia neodradili.
Obama sa bráni pred republikánmi i Moskvou
Americký prezident Barack Obama na nedeľnej tlačovej konferencii v havajskom Honolulu odmietol kritiku svojej iránskej politiky, keď vyhlásil, že je odhodlaný usilovať sa o „vytrvalý, rozhodný a pevný pokrok pri izolácii iránskeho režimu“.
Prezident tak reagoval na výčitky republikánskych prezidentských kandidátov, že jeho politika voči Iránu je tvárou v tvár jadrovej hrozbe Teheránu slabá. Prílišnú tvrdosť naopak Obamovi vyčíta Moskva.
Obama sa s novinármi stretol na záver summitu Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC). Na ich žiadosť reagoval na slová republikánskeho kandidáta Mitta Romneyho, podľa ktorého by Obamovo víťazstvo v prezidentských voľbách znamenalo, že Irán uspeje so svojím plánom na vývoj jadrovej bomby.
Sankcie, ktoré Spojené štáty v poslednom čase proti Iránu presadili, iránsku ekonomiku „enormne poškodili“ a oslabili aj vplyv Teheránu v zahraničí, povedal prezident. Aj keď je skôr za diplomatické riešenie, žiadne ďalšie možnosti vraj nevylučuje. „Je to jednoduchý problém? Nie je. A ktokoľvek tvrdí opak, ten sa buď znižuje na politikárčenie, alebo nevie, o čom hovorí,“ odkázal Obama Romneymu.
Šéf Bieleho domu dal počas summitu APEC najavo, že chce odpoveď na iránsky jadrový program vypracovať spolu so svojim ruským kolegom Dmitrijom Medvedevom. Prezident tak reagoval na nedávnu správu MAAE, ktorá priniesla v súvislosti s údajným vývojom iránskej jadrovej pumy nové fakty a nové obvinenia.
Moskva ukazuje prstom na Západ
Moskva sa však v pondelok proti akýmkoľvek ďalším protiíránským krokom ostro postavila a obvinila Západ, že „kampaň“ proti iránskym jadrovým ambíciám zámerne zinscenoval. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že cieľom „vyhrotených vášní“ okolo iránskeho programu nie je nič iné, ako zavedenie nových sankcií. Tie Rusko odmieta.
„Možnosti sankcií sa už vyčerpali,“ povedal Lavrov v Chabarovsku ruským novinárom. „Američania vyhlasujú jednostranné sankcie platné aj v zahraničí, a vlastne tak trestajú firmy tretích krajín, ktoré síce dodržujú sankcie vyhlásené Bezpečnostnou radou OSN, ale nie prísnejšie sankcie Západu,“ povedal ruský minister.
Nevylúčil, že terajší tlak na Irán je „zrežírovaný“ s cieľom sankcie ďalej posilniť. „Takéto tresty ale nikam nevedú, to len riešenie problému odďaľuje,“ poznamenal.
Rusko patrí k významným obchodným partnerom Iránu. Okrem zbrojných dodávok, ktoré sankcie BR OSN zablokovali, Moskva s Teheránom spolupracuje na budovaní jadrovej energetiky. Pri juhoiránskom meste Búšehr bola nedávno napriek protestom Západu uvedená do prevádzky prvá iránska jadrová elektráreň, ktorej vybudovanie zastrešovala ruská spoločnosť Rosatom. Minulý týždeň dalo jej vedenie najavo, že v horizonte niekoľkých nasledujúcich rokov sa chce podieľať na výstavbe ďalších iránskych jadrových kapacít.