Japonci vytiahli vodné delá, Čína lietadlovú loď

Do hádky dvoch vstúpil tretí. Taiwan sa zamiešal do územných sporov týkajúcich sa ostrovov Senkaku v Juhočínskom mori. Na ne si robí nárok aj Čína, ktorá ich volá Tiao-jü.

26.09.2012 11:06
Taiwan, Japonsko, lode, sporné ostrovy Foto:
Japonská pobrežná stráž použila vodné delá proti taiwanským rybárskym lodiam pri sporných ostrovoch Senkaku vo Východočínskom mori. Nárok na ne si robí Tokio i Peking a teraz sa do súboja zapojil aj Tchaj-pej.
debata

Taiwan vyslal k sporným ostrovom desať člnov pobrežnej stráže, ktoré sprevádzalo okolo sto rybárskych plavidiel. Japonci na ne použili vodné delá. Ešte pred týmto incidentom Taiwanci tvrdil, že budú reagovať rovnako, dokonca ešte tvrdšie. „Nevylučujem ani použitie zbraní, ak k nim druhá strana siahne ako prvá,“ citoval denník Taipei Times šéfa pobrežnej stráže Wang Jinn-wanga.

Nakoniec k ničomu vážnejšiemu nedošlo. Napriek tomu je však situácia veľmi napätá. Už niekoľko mesiacov si najmä Peking a Tokio vymieňajú silné vyhlásenia a hlavne na čínskej strane pribudli i násilné protesty. „Sledujeme rinčanie zbraní, aké sme predtým nevideli,“ povedal pre Pravdu Bernt Berger zo Štokholmského inštitútu pre výskum mieru. „Našťastie všetci zainteresovaní vedia, čo je v hre. Ani jedna strana nemá chuť riskovať ozbrojený konflikt. Obchodné a investičné vzťahy sú veľmi tesné. Medzi verejnosťou však ide o ventilovanie hnevu a nacionalistických nálad,“ tvrdí Berger, výskumník programu pre čínsku a globálnu bezpečnosť.

Ostrovy Senkaku sú neobývané. Je však možné, že sa v ich okolí nachádza ropa a zemný plyn. Okrem toho tento spor odráža aj rastúci vplyv Číny v oblasti, ktorý koliduje s japonským. Taiwan si tiež robí na ostrovy isté nároky, ale v konflikte bude hrať skôr druhoradú úlohu. Tchaj-pej má s Tokiom veľmi dobré vzťahy. Určite by si ich nechcel úplne narušiť. Taiwan nepôjde ani do priamej konfrontácie s Čínou. Tá ho pokladá za svoje územie, ale ani jedna strana nemá v súčasnosti veľký záujem o vzájomné provokácie.

Čína však ukazuje svaly. Do služby vyslala svoju prvú lietadlovú loď. Je to prerobené sovietske plavidlo, ktoré by malo slúžiť len na výcvik. „Lietadlová loď nemá skutočnú vojenskú úlohu. Samozrejme, načasovanie jej uvedenia do služby, ktoré však nemuselo byť zámerné, vysiela signál čínskej verejnosti. Ten znie, že ich krajina je mocnosťou, s ktorou treba rátať,“ hovorí Berger. „Skutočnosť je však iná. Čínsky vojenský priemysel má stále obmedzený prístup k potrebným technológiám. Plavidlo Liao-ning bude súžiť na výskum, aby sa Čína postupne dostala k vlastnej generácii lietadlových lodí,“ hovorí expert.

Spory o ostrovy zamestnávajú aj USA. Podľa dohôd s Tokiom by mu mal Washington prísť na pomoc. V prípade čínsko-taiwanskej vojny už Spojené štáty túto povinnosť nemajú, ale konflikt by určite zasiahol vzťahy s Pekingom. „USA sa verejne, ale aj v tichosti snažia, aby sa jednotlivé strany upokojili,“ povedal pre Pravdu George Sutter, bezpečnostný expert z Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone. „Japonsko a Čína vo svojej podstate závisia od vzájomného pokojného rozvoja. Predpokladám, že sa budú snažiť odvrátiť konflikt a konfrontáciu,“ myslí si odborník na čínsko-americké vzťahy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba