Fotografie jaskýň, o ktorých ľudia vedia len z rozprávania, zverejnili zatiaľ v Trstíne, výstava sa dostane aj do Smoleníc a Horných Orešian. Tam všade sú podzemné poklady, do ktorých má verejnosť vstup zakázaný. Jaskyniari z Trnavy sú pyšní na to, že sa dostali do Trstínskej vodnej priepasti či Havranickej jaskyne. Obe boli objavené už pred desiatkami rokov, ale časom sa vchody do nich stratili.

"Obdivujeme našich predchodcov, ktorí sa do štyridsať metrov hlbokej Trstínskej vodnej priepasti spúšťali len na obyčajných lanách," skonštatoval Alexander Lačný, šéf Speleoklubu. Trstínska vodná priepasť je podľa neho jedinečná svojimi podzemnými jazerami a zvláštnou kvapôčkovou výzdobou. Pôvodne merala približne 145 metrov, trnavskí jaskyniari našli asi stometrové pokračovanie.

"Chcel by som, aby ľudia v Trstíne vedeli o jaskyni čo najviac a aby boli na ňu aj hrdí. Len máloktorá dedina v tejto časti Slovenska sa môže pochváliť jaskyňou," hovorí Lačný. Preto chystá okrem výstavy fotografií aj prednášky a besedy pre záujemcov v okolitých dedinách. Domáci zatiaľ považujú jaskyniarov za bláznov. Oni sami pripúšťajú, že nimi tak trochu sú. "Napríklad na znovuobjavenie Havranickej jaskyne sme zorganizovali štyridsať akcií. Napokon na jej objavenie stačili dve hodiny," poznamenáva Lačný.

O obrovských podzemných priestoroch pod kopcami Malých Karpát kolujú legendy už od čias zbojníkov Jánošíka či Hrajnohu. Tí si mali nazbíjané poklady skryť práve do niektorej z jaskýň. Začiatkom minulého storočia ich hľadali mládenci zo Smoleníc. "Poklady po zbojníkoch v Havranickej jaskyni síce nenašli, ale objavili jaskyňu Driny, ktorá je dodnes jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku," vyzdvihuje prácu predchodcov Lačný.

Hrajnohov poklad je podľa legiend skrytý v Havranickej jaskyni za balvanom. Tu sa jaskyniari chystajú kopať. "Nie kvôli pokladu, ale preto, lebo tam očakávame pokračovanie jaskyne, ktorá má zatiaľ len nejakých osemdesiat metrov," vysvetľuje jaskyniarsky nadšenec. V Havranickej jaskyni sa v roku 1945 skrývali nemeckí vojaci. Bombardovanie sovietskymi kaťušami vchod do nej na celé desaťročia zatarasilo.

Objavené jaskyne v Malých Karpatoch sú síce atraktívne, pre verejnosť však len tak skoro sprístupnené nebudú. "Ak chcete ublížiť jaskyni, sprístupnite ju pre verejnosť," prezrádza krédo jaskyniarskych nadšencov Lačný. Sprístupnenie znamená vážny zásah človeka do prírody - vybudovanie chodníkov, osvetlenia, rozšírenie priestorov narúša prírodný útvar. Trnavskí jaskyniari plánujú ukázať svoje objavy záujemcom formou vodcovskej služby.

"Išlo by o príležitostné návštevy, ale aj tak sa toho trochu bojím. Ľudia by si návštevu zaplatili a peniaze s jaskyniarstvom akosi nejdú dokopy," myslí si Lačný. Trnavskí jaskyniari si pobyty v podzemí financujú prakticky sami. Zarábajú si výškovými prácami. Od Slovenskej správy jaskýň dostávajú peniaze len na uzatvorenie novoobjavených podzemných priestorov pred neželanými návštevníkmi a za jaskyniarsku stráž.