Bývate v Šamoríne, kde žije početná maďarská menšina. Majú tam Slováci problém dohovoriť sa?
Prežil som tu svoju mladosť. Chodil som tu do základnej školy aj na strednú školu. Môžem len potvrdiť, že sme nikdy neprežívali žiadne dorozumievacie a z toho vyplývajúce sociálne problémy. Pravdaže vznikli konflikty medzi Maďarmi a Slovákmi. Lenže tie vznikali aj medzi Slovákmi vzájomne. Moja skúsenosť potvrdzuje, že sociálny život tu prebieha normálne. Podporuje názor, že jazykový zákon je aj z tohto hľadiska zbytočný a škodlivý.
V čom vidíte najväčší problém novely jazykového zákona?
Najväčší problém podľa mňa spočíva v tom, že zákon zasahuje príslušníkov menšín na veľmi citlivom mieste. Zasahuje ich sociálnu a jazykovú inteligenciu. Spochybňuje sa ich spôsobilosť na normálne spolunažívanie a schopnosť prejaviť jazykovú toleranciu aj voči slovenskému jazyku a jeho nositeľom. Jazyková prax však ukazuje niečo iné: spolunažívanie menšiny s väčšinou, a to aj komunikačné, fungovalo aj pred prijatím zákona normálne a bez problémov. Prirodzene, že v každej sfére sociálneho života vznikajú menšie alebo väčšie lokálne problémy. To však nie je dôvod, aby sa to riešilo takýmto spôsobom.
Potrebuje štát vôbec špeciálny zákon na to, aby ochránil štátny jazyk?
Základná otázka je, či existuje potreba vyžadujúca prijatie takého zákona. Odpoveď možno dať len na základe dôkladného poznania vecí. Za najväčší nedostatok považujem to, že v prípravnej fáze tohto zákona sa neurobila kvalifikovaná odborná analýza súčasnej jazykovej situácie na Slovensku. Chýba hlavne analýza komunikačných oblastí, v ktorých sa slovenský jazyk bezprostredne stretáva s jazykmi národnostných menšín. Len na jej základe sa možno kvalifikovane rozhodnúť, či je taký zákon potrebný, alebo nie. Keďže sa analýza neurobila, pre odborníka z toho vyplýva, že prijatie zákona nebolo primerané a treba ho odmietnuť.
Spôsobí podľa vás kritizovaný jazykový zákon Maďarom žijúcim na juhu problémy v ich živote?
K jazykovému zákonu sa vyjadrujem len z odborného hľadiska. Zákon vyvolá hlavne emocionálny odpor, pretože spochybňuje ich sociálnu a jazykovú inteligenciu. Namiesto toho, aby sme vytvárali ovzdušie, v ktorom sa pestuje pozitívny vzťah k slovenskému jazyku, sa dosahuje opak. V tomto vidím hlavný problém. Bežný život bude plynúť ako doteraz.
Obstojí argument ministerstva kultúry, ktoré tvrdí, že chce zákonom dosiahnuť, aby sa Slováci dohodli všade, napríklad aj na juhu Slovenska, kde žije väčšia časť Maďarov?
Nik nespochybňuje právo každého občana tohto štátu na informácie v materinskom jazyku. Keby bola situácia, že by vznikli obrovské masové problémy týkajúce sa dorozumievania, zákon by mal opodstatnenie. Prax ukazuje, že to tak nie je. Na juhu Slovenska, kde žije väčšina Maďarov, problémy nie sú.
Je stav používania spisovnej slovenčiny naozaj alarmujúci, ako sa hovorí?
Stav súčasnej spisovnej slovenčiny je normálny. Nehovorím, že niet nedostatkov vo verejných prejavoch alebo že sa verejne vystupujúci ľudia nedopúšťajú chýb. To je predsa normálna súčasť bežného používania jazyka. Stav je normálny, takže nepotrebuje zákonnú ochranu. Prijatie zákona poukazuje na to, že jazyková politika, ktorej výsledkom je tento zákon, sa vyznačuje autoritatívnosťou.
Čo by mal teda štát urobiť, ak chce jazyk chrániť alebo prispieť k jeho kultivovaniu?
Namiesto výrazu ochrana jazyka radšej používam výraz starostlivosť o jazyk. Starať sa o kultivovanie jazyka znamená kultivovanie jeho používateľov. Keď sa pripravovala školská reforma a učebné programy pre základné a stredné školy, napríklad aj pre slovenský jazyk, ministerstvo kultúry do tohto procesu takmer nezasahovalo. Tam malo príležitosť prijať opatrenia, aby sa zvyšovala komunikačná kultúra, a tým aj kultúra samotného jazyka.
Juraj Dolník (67)
Jazykovedec, profesor z Katedry slovenského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa hlavne všeobecnej jazykovede, slovakistike a germanistike. Pôsobil na Humboldtovej univerzite v Berlíne, spolupracoval s Inštitútom slovakistiky na univerzite v Regensburgu a s Katolíckou univerzitou v Pilíšskej Čabe. Výsledky jeho výskumov sú zhrnuté v troch základných knižných publikáciách: Základy lingvistiky, Spisovná slovenčina a jej používatelia a Lexikológia.