Na to, prečo teraz začína protestovať toľko skupín obyvateľstva, je podľa odborníkov viac dôvodov. Niektoré problémy sa vyhrocovali už pred rokom, ale protesty sa pre pád vlády odložili, ako napríklad ostrý štrajk učiteľov. Zavážili aj ohlasované škrty v štátnom rozpočte či situácia v iných krajinách Európskej únie.
„To, že sa tu zdvíha vlna demonštrovaného odporu, do veľkej miery spôsobuje vonkajšie prostredie. Demonštrácie sa konajú vo viacerých štátoch v zahraničí – v Grécku, Španielsku, Portugalsku či v Taliansku. Je to fenomén, ktorý nás zasiahol. Ďalším dôvodom sú vnútorné okolnosti. Vláda chce dodržať stanovenú výšku deficitu, čo znamená šetrenie a škrty,“ zhodnotila sociologička Magdaléna Piscová.
Nespokojnosť so súčasnou situáciou tak podľa nej začína presakovať aj do tých skupín obyvateľstva, ktoré doteraz vystupovali len ako mlčiaca väčšina. Svoje mohol zohrať i nedávny protest lekárov v nemocniciach, ktorí si hromadným podávaním výpovedí vymohli zvýšenie platov. To mohlo ostatných inšpirovať, aby sa odvážili prejaviť svoju nespokojnosť. Pri učiteľoch sa zase prekročila istá pomyselná hranica, na čo nasledoval jednodňový výstražný štrajk.
Rozhodujúcim bude najmä tento týždeň. Zajtra sa zíde Hospodárska a sociálna rada, ktorá má rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, v stredu bude zasadať vláda. Tá by mala rozhodnúť, či ustúpi učiteľom, ktorí žiadajú desaťpercentné zvýšenie platu. So zástupcami ministerstiev školstva, práce a financií by o tom školskí odborári mali vyjednávať v utorok. „Máme prisľúbené stretnutie,“ potvrdil predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva Pavel Ondek.
Ako dodal, z požiadaviek neustúpili. Minister financií Peter Kažimír (Smer) ich však rozhodne odmieta. „Desaťpercentné navýšenie platov zamestnancov školstva by znamenalo 180 miliónov eur. To je v danej situácii nereálna požiadavka,“ vyhlásil pred týždňom v diskusii Slovenského rozhlasu. Neskôr zase odkázal, že sa chce sústrediť na udržanie deficitu pod troma percentami HDP, a preto zvýšenie miezd nie je zatiaľ možné.
Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) napriek tomu verí, že sa situáciu ešte podarí vyriešiť pokojným spôsobom. „Všetko sa rozhodne na rokovaniach, nie na ulici,“ uviedol pred posledným zasadnutím vlády. Aj keď všetko naznačuje, že učitelia opäť siahnu po krajnej možnosti, Ondek ešte nechcel špekulovať, či prikročia k vyhláseniu viacdňového štrajku. Ani o tom, či sú ochotní pristúpiť na kompromis. „Nemôžem o tom hovoriť, nemám na to mandát,“ zdôvodnil odborový predák. O tom, či sa brány škôl opäť zatvoria tak ako 13. septembra, musí podľa neho rozhodnúť rada odborového zväzu, ktorá sa v pondelok 15. októbra stretne na mimoriadnom zasadnutí.
Nespokojní sú aj ostatní zamestnanci verejnej a štátnej správy, ktorí tiež žiadajú, aby sa im od budúceho roka zvýšili platy o desať percent. Počuť o sebe dali napríklad zamestnanci úradov práce. „Je zarážajúce, aby títo ľudia s vysokou školou zarábali 400 alebo 450 eur v hrubom, keď skupinám asociálov vyplácajú dávky, ktoré sú možno dva- až trikrát vyššie ako ich mzda. To sú deformácie, ktoré treba naprávať,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Asi 250 úradníkov už pred mesiacom demonštrovalo pred ministerstvom práce, aby podporili svojich zástupcov pri treťom kole rokovaní o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Veľmi však nepochodili, sociálni partneri sa zatiaľ nedohodli a vedenie rezortu práce vyjednávanie prerušilo.
„Nedosiahli sme nejaké výsledky, ale do štvrtého kola rokovaní o kolektívnej zmluve by sa zo strany štátu ešte mali analyzovať naše požiadavky,“ zhrnul včera Gazdík. Vyjednávanie so štátom by malo pokračovať už dnes. Pre odborárov bude dôležité rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, z ktorého bude jasné, aké finančné toky v pripravovanom rozpočte pôjdu na školstvo, zdravotníctvo či verejnú správu. „Potom sa rozhodneme, ako ďalej, či budú nejaké protesty, a keď, tak aké,“ vysvetlil Gazdík.
Možnosť, že sa odborári rozhodnú pre štrajk, je však podľa neho reálna, najmä čo sa týka učiteľov a nepedagogických zamestnancov. „Nechcem v tejto chvíli strašiť, ale bol by som veľmi rád, keby vláda v stredu aspoň naznačila možné riešenia, nejakú čiastočnú valorizáciu miezd, aby sa tie požiadavky priebežne napĺňali,“ dodal prezident KOZ. Prelomovým dátumom je podľa neho streda, keď sa vláda rozhodne, ako na protesty zareaguje.
V ten deň bude rušno aj pred Ústavným súdom v Košiciach, kam sa zberajú zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Zhromaždenie organizuje ich komora a odborové združenie. Chcú tak protestovať proti pozastaveniu účinnosti zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier. Ten im mal od apríla zaručiť plat od 640 do 928 eur, no Slovenská lekárska komora ho napadla a Ústavný súd na žiadosť Generálnej prokuratúry platnosť zákona pozastavil. Mal by preskúmať, či je v súlade s ústavou.
„Cieľom protestu je poukázať na neustálu degradáciu postavenia sestier a upieranie ich občianskych práv,“ komentovala plánovaný protest prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. Štátne orgány podľa nej predlžujú právne a sociálne neistoty zdravotníkov. Rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti zákona údajne vyvoláva pochybnosti o férovom prístupe voči sestrám.
Mobilizujú sa i vysokoškoláci. Študentská rada vysokých škôl pripravuje protestné zhromaždenie na 23. októbra v Bratislave a Košiciach, ako aj bojkot vyučovania na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študenti kritizujú najmä nevyhovujúci stav vysokého školstva na Slovensku, zvýšenie odvodového zaťaženia študentov pracujúcich na dohodu, nízke dotácie na stravovanie študentov či návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania.
Zástupcovia študentskej rady sa síce s ministrom školstva dohodli na intenzívnejšej spolupráci pri pripravovaných zmenách, no keďže jedným z hlavných dôvodov ich chystaného protestu je novela zákona o sociálnom poistení, vo štvrtok by mali rokovať aj s ministrom práce Jánom Richterom (Smer).
Napriek tomu, že sa burcuje toľko skupín obyvateľstva, nie je isté, či sa im podarí niečo presadiť. Piscová si netrúfa predpovedať výsledok. „V tejto ekonomickej situácii sa však domnievam, že ich rokovania majú malú šancu na úspech,“ naznačila sociologička.