Sochu Jilemnického odstránili po revolúcii v roku 1991, pretože bol komunista a socialistický spisovateľ. Na Kysuciach však Jilemnický pôsobil v rokoch 1925 a 1926 ako učiteľ a pamätníci ho považujú za dobrého človeka, ktorý na chudobných lazoch šíril osvetu a ľuďom pomáhal. Mal stáť za vznikom niektorých priemyselných podnikov.
„Prekážal, pretože bol komunista a aj preto, že bol Čech. Napriek tomu, že bol predstaviteľom ideológie, ktorá sa ukázala ako scestná, on súcitil s tunajším ubiedeným ľudom,“ hovorí predseda Spolku priateľov Čadce a historik Rudolf Gerát.
Socha autora románu Víťazný pád či Pole neorané, ktoré boli inšpirované práve ťažkým životom na Kysuciach, putovala medzi šrot do zberných surovín. „Vykúpili sme ju odtiaľ a skrývali,“ spomína Jozef Kondek z Čadce. Spolu s ďalšími priateľmi sochu neskôr previezli do Čiech a uvažovali o tom, že zostane v Jilemnického rodisku.
„Mali sme veľké obavy, že sa tá socha roztaví, že tak ako z iných sôch, ktoré sa odviezli z Kysúc, sa urobia zvonce pre ovečky, alebo že skončí stratená v depozite a už ju nikto neuvidí,“ hovorí. Bronzovú sochu však hľadala polícia a troch Čadčanov obvinili z krádeže. Na základe potvrdení o kúpe sochy zo zberných surovín vyšetrovanie napokon okresný súd zastavil.
Hovorkyňa Čadce Silvia Kajánková potvrdila, že socha sa vráti do mesta. „Bude súčasťou zrekonštruovaného Matičného námestia, projekt je v štádiu územného konania,“ dodala. Zatiaľ spisovateľova socha čaká v sklade. „Pôsobil na Kysuciach ako učiteľ a tiež o nich aj písal, určite má na čadčianskom námestí svoje miesto. Nech sa to dozvedia aj ďalšie generácie,“ neprekáža návrat kontroverznej sochy ani Miroslavovi Bielikovi z Čadce.