Premiér Viktor Orbán, ktorý začal vládnuť v sobotu s pohodlnou dvojtretinovou väčšinou v parlamente, však už stihol zaskočiť investorov. Vyhlásil, že rozpočtový schodok bude tento rok dvojnásobný oproti pôvodnému predpokladu.
Deficit na úrovni 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok zaručil ešte jeho predchodca počas vyjednávaní o záchrannom finančnom balíčku v objeme 20,5 miliardy eur. Maďarská národná banka sa snaží byť opatrnejšia a očakáva schodok 4,5 percenta produktu ekonomiky.
| Maďarská ekonomika v číslach | |||
| 2009 | **2010*** | **2011*** | |
| Rast ekonomiky | –6,3 % | 0,0 % | 2,8 % |
| Nezamestnanosť | 10 % | 10,8 % | 10,1 % |
| Inflácia | 4 % | 4,6 % | 2,8 % |
| Schodok rozpočtu (% HDP) | –4 % | –4,1 % | –4 % |
| Štátny dlh v pomere k HDP | 78,3 % | 78,9 % | 77,8 % |
| * PROGNÓZA EURÓPSKEJ KOMISIE | |||
Investori po vyhláseniach o uvoľnenej rozpočtovej politike znervózneli, čo sa prejavilo na hodnote maďarskej meny a úrokových sadzieb, za ktoré si vláda požičiava. Forint od volieb klesol o päť percent a jedno euro sa včera obchodovalo za 276 forintov. Zároveň úroky päťročných dlhopisov poskočili z 5,7 na 6,85 percenta. Finančné trhy preto netrpezlivo čakajú na konkrétny ekonomický program. Pred voľbami strana Fidesz totiž len stroho uviedla, že jej cieľom je znížiť dane a zvýšiť ekonomický rast. Zároveň sa stredopravá strana spolieha práve na rast HDP pri znižovaní deficitu. O škrtoch vo výdavkoch zatiaľ reč nebola, a to aj napriek tomu, že štátny dlh Maďarska dosahuje 80 percent HDP a je tak najvyšší v strednej Európe.
Na to, že šetriť sa v Maďarsku zrejme nebude, upozornila aj Európska komisia. „V dôsledku nedodržania výdavkov rozpočtový deficit presiahne stanovených 3,8 percenta,“ píše komisia. Napriek tomu niektorí analytici očakávajú prísnu fiškálnu politiku. „Dôvodom je, že opatrenia prijaté počas uplynulých troch rokov nastavili krajinu smerom ku schodku troch percent v roku 2011. Okrem toho pre vysoký štátny dlh sú ďalšie opatrenia jednoducho nevyhnutné,“ povedala Benigna Horváthová, hovorkyňa z budapeštianskej centrály banky OTP.
Zahraniční bankári až takí presvedčení nie sú. „Fidesz si musí uvedomiť, že potrebuje trhy na svojej strane. Ináč sa vydá na veľmi nebezpečnú cestu,“ cituje agentúra Reuters Petra Attarda Montalta z finančnej skupiny Nomura. Pridal sa k nemu aj Neil Shearing z Capital Economics: „Vládnuť síce ešte len začali, ale je férové povedať, že začiatok je zatiaľ sklamaním.“
Negatívny signál trhom vyslal Orbán aj tým, že vyzval guvernéra národnej banky Zsigmonda Járaia, aby odstúpil. Nepáči sa mu totiž, že neznížil kľúčové úrokové sadzby, ktoré sú už teraz na historickom minime 5,25 percenta. Podľa Orbána tak banka bráni rýchlejšiemu ekonomickému rastu, na ktorý sa vo volebnom programe spoliehal.
Jún by však podľa ekonómov mohol vniesť viac svetla do hospodárskej politiky novej vlády. Medzinárodný menový fond bude totiž tento mesiac hodnotiť plnenie podmienok čerpania peňazí zo záchranného balíčka a predstaviteľom fondu reči o zdvojnásobení deficitu rozpočtu zrejme nebudú znieť práve najlepšie.