Jurzyca mal vysoké ciele, ale zlyhal

„Veľa toho nespravil. A vôbec nejde o to, že by to nestihol, ale tempo a priority, ktoré si zvolil, neviedli k potrebným reformným zmenám,“ zhodnotila Zuzana Zimenová, odborníčka na školstvo z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Podľa nej bolo napríklad treba napraviť reformu bývalého šéfa rezortu Jána Mikolaja (SNS), čo Jurzyca nespravil. „Zostal v obraze tej reformy, teda, že je všetko v poriadku a stačí to len dolaďovať,“ doplnila Zimenová.

Jurzyca sa prejavil aj ako váhavý, pomalý a nepriebojný minister. „Po roku vo funkcii čelil kritike pre svoju nečinnosť. Ani v ďalšom polroku však nezaujal ráznejšie tempo v prijímaní zmien na skvalitnenie školstva,“ zhrnula Lucia Kleštincová, manažérka pre sekciu školstva z Inštitútu hospodárskej politiky. Minister podľa nej nedostatočne presadzoval systémové zmeny a veľkej chyby sa dopustil po páde vlády, keď pozastavil legislatívny proces v prijímaní novely vysokoškolského zákona.

Práve od nej si pritom sľuboval skvalitnenie vysokých škôl a vzdelávania. Jej príprave venoval veľa času i energie, materiál odobrili experti aj rektori vysokých škôl. Po páde vlády ju však neposunul ani do pripomienkového konania, zostala vo forme návrhu. Dielo, na ktorom si dal tak záležať, tým vlastne vyšlo nazmar. Jurzycovým omylom bolo, že sa až príliš sústredil na túto novelu a zanedbal ostatné časti školstva. „Je to ďalší minister, čo chcel riešiť len vysoké školy. Základné a stredné školy pritom predstavujú obrovský balík problémov, ktorých sa ani nedotkol,“ kritizuje Zimenová.

Tieto školy podľa nej síce majú nejaké školské a vzdelávacie programy, ale obsah toho, čo sa učia, sa nepodarilo nastaviť ani Jurzycovi. „V oblasti základného a stredného školstva zlepšenie nenastalo. Nevidím tam žiadne úspechy. A vôbec to nesúvisí s tým, že do toho prišli predčasné voľby, takže má skrátené volebné obdobie. Zlyhal by aj vtedy, keby mal na to štyri roky,“ skonštatovala Zimenová. Za úspech nepokladá ani zavedenie povinnej angličtiny na základných školách či internetový portál s učebnicami, čo niektorí odborníci chvália. „To sú len kozmetické úpravy, ktoré odvádzajú pozornosť od skutočne závažných problémov,“ zdôraznila.

Jedným z nich stále zostávajú chýbajúce učebnice na základných školách. Aj keď je pravda, že ide o dedičstvo po bývalom ministrovi, ani Jurzyca situáciu nezvládol. V reformných ročníkoch ZŠ dnes nemajú až 25 učebníc, prváci a druháci sú jediní, ktorým nijaká nechýba. Učitelia tieto knihy musia nahradzovať vlastnými materiálmi.

Ťažké srdce na ministra majú aj učitelia, akademická a vedecká obec. Slovenská veda i školstvo sú dlhodobo podvyživené a platy nízke. Keď zamestnanci školstva žiadali lepšie ohodnotenie, demonštrovali a pohrozili štrajkom, Jurzyca ich požiadavky odmietol s vysvetlením, že by to bola „grécka cesta“ a v rozpočte na to niet peňazí.

Kleštincová mu to vyčíta. „Bez zvýšenia platov učiteľov ťažko dosiahneme zlepšenie kvality výučby,“ zdôvodnila s tým, že peniaze na tento účel by sa našli aj v rezorte, keby sa financiami neplytvalo na subjekty, ktoré masovo poskytujú nekvalitné vzdelávanie. Poslanci učiteľom napokon vyššie platy schválili, no priemerne iba o 60 eur a na úkor straty iných výhod. Nepedagogických zamestnancov (napríklad školníkov či kuchárok) sa to navyše netýkalo.

Rezort bol nečinný aj pri vypísaní výzvy na predkladanie veľkých projektov na čerpanie eurofondov. Vedci, ktorí chcú z prostriedkov EÚ vybudovať veľké vedecké parky, na výzvu čakali viac ako rok. Napriek tomu, že ministra na to stále upozorňovali, nič sa nedialo. V sekcii štrukturálnych fondov EÚ na ministerstve pritom pracuje až 110 úradníkov. Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Jaromíra Pastoreka veľké zmeny neznamenajú ani projekty Fénix a Minerva, na ktorých sa rezort podieľal. „Nič prevratné do vedy nepriniesli a je otázne, ako sa budú realizovať,“ komentoval.

Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Koštál tvrdí, že po pomalom štarte je už Jurzyca aktívnejší: „Pozitívne hodnotím jeho dôraz na elektronizáciu a elektronické učebnice, snahu o debyrokratizáciu škôl a riešenie otázky učebníc.“ Slabší štart ministra podľa neho súvisel s nie úplne jasnou víziou po nástupe vlády, kam a ako sa má školstvo uberať. Ocenil komunikáciu ministerstva k téme financovania športu, študentskému pôžičkovému fondu či zverejňovaniu informácií o vysokých školách.

Kleštincová pochválila zase tlak ministerstva na zvyšovanie informovanosti o výkone vysokých škôl – zverejnenie štatistík miezd a nezamestnanosti absolventov podľa jednotlivých škôl či fakúlt. Dobrá bola aj Jurzycova snaha bojovať proti informačnej nerovnosti.