„Áno, určite sa pridávame k hromadným výpovediam,“ povedal po utorkovom spoločnom rokovaní zdravotníckych organizácií predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay. „Kde nepôsobí Lekárske odborové združenie, obrátime sa na našich predsedov v základných organizáciách, aby lekárom umožnili oboznámiť sa s deklaráciou podpísania výpovedí,“ dodal Szalay. Zároveň však zdôraznil, že v hre sú okrem hromadného odchodu zdravotníkov aj iné nátlakové akcie, medzi nimi napríklad prerušenie práce alebo ošetrovanie iba urgentných prípadov.
Nátlakové akcie by mali podľa Szalaya prísť v polovici októbra, o konkrétnom priebehu a termínoch budú zdravotníci informovať koncom septembra. Už dnes je však známe, že radikálne kroky plánujú podporiť okrem členov odborových združení aj členovia Slovenskej lekárskej komory či zdravotné sestry a iní zdravotnícki pracovníci. „Určite sa pridáme k týmto aktivitám. My sme upozorňovali, že rezort je potrebné dofinancovať a žiadame o akceptáciu našich požiadaviek,“ potvrdila v utorok prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. Ako totiž dodala, požiadavky lekárov podporujú a ich vlastné neboli splnené na sto percent. „Žiadali sme napríklad, aby bolo z rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyčlenené percento na podporu mimonemocničnej starostlivosti, doteraz sa však tak nestalo,“ povedala Lévyová.
Sestry navyše v utorok nepochodili so svojou požiadavkou skoršieho odchodu do dôchodku ani u ministra práce Jozefa Mihála, ktorý im ako kompenzáciu navrhoval, že zamestnávatelia budú za ne povinní odvádzať príspevky do III. piliera. Podobný kompromis v otázke skoršej penzie navrhlo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré chce sestrám umožniť odmietnuť slúžiť nadčasy a nočné služby. „Zatiaľ je to v tejto polohe, ale v budúcnosti, keď budeme mať viac relevantných podkladov, sa k našej požiadavke skoršieho odchodu do dôchodku určite vrátime,“ povedala Lévyová.
Podobný postoj sestry zastávajú aj v otázke stanovenia minimálnej hodinovej mzdy. Tá sa mala pôvodne podľa návrhu poslancov zdravotníckeho výboru zvýšiť ustanovením v Zákonníku práce, Mihál však sestrám prisľúbil riešenie tejto požiadavky cez osobitný zákon. „Cez Zákonník práce sa platy jednej profesie riešiť nedajú, najschodnejšou cestou je osobitný zákon,“ vysvetlil Mihál. Sestry to vítajú. „Že to bude riešené cez osobitný zákon, povedal minister Mihál, ale tu musí byť vôľa predovšetkým ministerstva zdravotníctva, aby taký zákon vznikol. My sme zatiaľ žiaden takýto návrh nedostali,“ povedala Lévyová s tým, že sestry budú aj v prípade osobitného zákona trvať na zvýšení platu so zohľadnením kvalifikácie a počtu odpracovaných rokov.
Na svojich požiadavkách naďalej zotrváva aj Lekárske odborové združenie, ktoré minulý týždeň informovalo, že hromadné výpovede je ochotná podporiť viac ako tisícka jeho členov. Podľa predsedu združenia Mariána Kollára sa ich počet každým dňom zvyšuje. „Číslo sa k dnešnému dňu môže blížiť už k dvom tisícom,“ informoval v utorok Pravdu Kollár. Ako ďalej dodal, ostatné organizácie v aktivitách podporia, zvoľniť tempo a čakať na ostatných vo veci podávania hromadných výpovedí však neplánujú. „Ideme svojím termínom a pravdepodobne sa niekde stretneme,“ povedal.
Pred samotnými nátlakovými akciami chcú podľa Szalaya zdravotnícke organizácie najskôr spustiť niekoľkomesačnú informačnú kampaň vysvetľujúcu pacientom, prečo sa zdravotníci rozhodli pristúpiť k radikálnym krokom. „V polovici júla sa začne letáková a bilbordová kampaň, ktorá pacientom priblíži situáciu v zdravotníctve, ktorá vyvolala tieto akcie. V priebehu dvoch týždňov dopracujeme aj informačnú kampaň, aby občania podporili zmenu poistného systému,“ priblížil najbližšie kroky Szalay.