Kým zvyšné tri strany dosluhujúcej vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) sa k sľubom Ficovho Smeru stavajú opatrne či odmietavo, KDH sa s ním v programe stotožňuje. Na progresívne zdaňovanie bohatších ľudí či možnú povolebnú spoluprácu sa však odborníci aj tak pozerajú skepticky.
Smer navrhuje vyššie zdanenie pre ľudí, ktorí v hrubom zarábajú viac ako 33–tisíc eur ročne, a rovnako aj pre firmy s viac ako 33–miliónovými ziskami. Okrem toho by podľa Smeru mali peniaze do štátnej pokladnice pritiecť zo zdanenia dividend či vyššej bankovej dane. Ak by zámery strany pri zvýšení dane z príjmu prešli, ľudia s mesačným príjmom 3 000 eur v hrubom by namiesto súčasných 2 155 eur dostali o necelých 150 eur mesačne menej.
„Na prvom mieste sú pre nás daňové úniky a efektívnejší systém daní, až potom prichádzajú ďalšie opatrenia. Z rovnej dane z príjmu fyzických osôb najviac profitovali práve vysokopríjmové skupiny. Logika hovorí, že ak dane neplatia bohatí, chudobní ich neutiahnu,“ povedal Anton Marcinčin (KDH).
Podľa neho sa takouto logikou riadi väčšina európskych štátov a bohatí vedia, čo za svoje dane dostávajú. „Napríklad severania sú s takýmto modelom spokojní,“ spresnil Marcinčin. Rovnako podľa neho nie je dôvod držať až tak nízko dane pre právnické osoby, keďže ide o jednu z najnižších sadzieb spomedzi krajín Európskej únie aj rozvinutého sveta. „Nezdaňovanie dividend je zas špecifikum,“ doplnil Marcinčin.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS tvrdí, že progresívne zdaňovanie má Slovensko už v súčasnosti, čiže by šlo len o jeho posilnenie. Väčšina ľudí si totiž môže znížiť dane cez nezdaniteľnú časť, rovnako ešte stále platí aj milionárska daň. „Vyššia progresivita by krátkodobo mohla zvýšiť daňové príjmy, ale z dlhodobého hľadiska by vyhnala práve dobre zarábajúcich ľudí do iných foriem komerčných vzťahov, ako zakladanie eseročiek, alebo do zahraničia,“ povedal Ďurana.
Napriek blízkosti Smeru a KDH v sociálnych otázkach to nemusí znamenať podľa politológa Jána Baránka z agentúry Polis nevyhnutne ich spoluprácu. „Je tam prienik medzi oboma stranami, ktorý však má hranice. Smer je napríklad, na rozdiel od KDH, proti privatizácii,“ konštatoval Baránek. Kresťanskí demokrati majú však podľa neho v ekonomicko–sociálnych otázkach blízko aj k Bugárovmu Mostu. Podľa Ivana Švejnu, podpredsedu Mostu, bude jednou z hlavných tém ich kampane práve ekonomická budúcnosť Slovenska, ale aj sociálne otázky. „Platí, že v prvom rade treba hľadať úspory na strane výdavkov, kde patrí aj sociálny systém. Z neho by mali čerpať menej vysokopríjmové skupiny,“ konštatoval Švejna.
Liberálne postoje by zas mohli ekonomicky spojiť Sulíkovu SaS a SDKÚ. Obe strany sa zhodujú aj v odmietavých stanoviskách k progresívnemu zdaňovaniu či zdaneniu dividend. „Progresívne zdaňovanie si vonkoncom nevieme predstaviť,“ povedal Jozef Kollár, šéf poslaneckého klubu SaS.
Podľa poslanca SDKÚ Ivana Štefanca prinieslo zavedenie rovnej dane nárast ekonomickej aktivity a reálnych príjmov ľudí. Strana podľa neho pôjde do volieb s programom zameraným na konsolidáciu verejných financií.
„Vždy presadzujeme najskôr škrty vo výdavkoch na úkor zvyšovania daní. Slovensko však potrebuje aj naďalej zlepšovať podnikateľské prostredie a znižovať administratívnu záťaž,“ doplnil Štefanec.
Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) priznal, že spomedzi daní by sa mohli zvyšovať dane z alkoholu a nehnuteľností.
Čo bude po voľbách s daňami, príjmami ľudí a podnikov?
Opatrenia, ktoré navrhuje Smer
- vyššia banková daň – zvýšiť odvod pre banky z 0,4 na 0,7 percenta najmä z vkladov firiem
- zdanenie dividend – dividendy vyplácané fyzickým osobám zdaniť 5 percentami
- vyššiu daň pre fyzické osoby – ľudia s príjmom nad 33-tisíc eur ročne by mali platiť 25-percentnú daň
- vyššie zdanenie vysoko ziskových firiem – firmy s ročným ziskom nad 33 miliónov eur by sa mali zdaniť 22 percentami
Opatrenia, ktoré navrhujú terajšie koaličné strany
- SDKÚ – zlepšenie podnikateľského prostredia, znižovanie administratívy, najskôr škrty výdavkov a zvyšovanie daní, len ak sa nezvýši celkové daňové zaťaženie a nepôjde o priame dane
- SaS – individuálne audity výdavkov na ministerstvách, efektívnejšie vynakladanie zdrojov, zlepšenie výberu daní a zamedzenie daňovým únikom
- Most – škrty na výdavkovej strane cez ich adresnejšie prideľovanie, ľudia s vysokými príjmami by mali zo systému čerpať menej
- KDH – najskôr škrty výdavkov, následne posilnenie solidarity, aj cez posilnenie progresívneho zdaňovania ľudí či firiem, rovnako cez zdaňovanie dividend