Základ menu je z Číny, čosi z rodného Vietnamu, kúsok aj z hostiteľského Slovenska. Najmä, aby sa to dalo rýchlo pripraviť a nech to Slovákom chutí. Jednoduché, ale účinné. Ázijské bistrá sa v posledných rokoch dostávajú do všetkých kútov krajiny. Len sieť Panda, ktorú vlastní Binh s tromi ďalšími podnikateľmi, má viac ako dvadsať prevádzok. McDonald´s ich má v súčasnosti na Slovensku devätnásť.
Ázijské bistrá, ktoré sú na Slovensku vo väčšine prípadov v rukách Vietnamcov, začali na Slovensku vo veľkom pribúdať po roku 2000. Niektoré sú súčasťou väčšej siete, iné sú majetkom jednej rodiny, pre ktorú znamenajú všetko živobytie. Ponuka je však do veľkej miery vo všetkých veľmi podobná. Kung pao či ostrokyslá polievka nechýbajú takmer nikde.
Foto: Andrej Barát
„Jedálny lístok sme viackrát menili,“ rozhovoril sa Binh, ktorý sieť Panda založil v roku 2003. „Najskôr sme sa snažili ponúkať tie jedlá z ázijskej kuchyne, ktoré ľuďom na Slovensku chutia. Ako príklad nám slúžilo menu siete Panda z Česka. Oni začali ešte dva roky pred nami a už mali odskúšané, čo Stredoeurópanom vyhovuje,“ dodal šedivý päťdesiatnik v značkovom svetri a odložil prázdny tanier do stojana na špinavý riad.
Dnes jeho ázijské bistro ponúka aj kuracie špeciality, kebab či syr, ktorý práve dojedol. Ustavične však skúša aj ďalšie ázijské pochúťky. „Nové jedlo nezaradíme hneď na jedálny lístok, skôr ho ponúkame ako bonus k hlavnému jedlu. Keď ľuďom zachutí, zvážime, či ho pridáme do menu,“ vysvetľuje Vietnamec, ktorý nikdy nezostal prešľapovať na mieste.
Nežná revolúcia stvorila aj Pandu
K ustavičnej zmene ho symbolicky predurčoval už dátum, keď po prvý raz vstúpil vtedy ešte na československé územie. Keď vystúpil z lietadla z Vietnamu, v kalendári svietil dátum 17. november 1989. Kultúrny šok na druhú. Vtedy si 34-ročný Binh prišiel pôvodne na vysokú školu do Nitry len spraviť ašpirantúru. V meste pod Zoborom sa však usadil natrvalo.
„Striedanie ročných období,“ odvetil pohotovo na otázku, prečo na Slovensku zostal a chvíľu s nadšením dieťaťa opisoval, ako ho uchvátila prvá jar v Nitre. Samozrejme, svoju úlohu isto zohrali aj prozaickejšie dôvody. Chudobný Vietnam nahradila krajina, v ktorej v tom čase príležitosti padali do lona rýchlejšie ako kúsky mäsa na wok.
Najskôr sa dobre predávala elektronika, potom prišli na rad potraviny. „Keď sa však objavili veľké reťazce, už to tak dobre nešlo. Predávali sme teda textil. Najskôr v tržniciach, neskôr v obchodoch,“ opisoval priečky podnikateľského rebríka, ktorý ho vyniesol až do kresla spoluvlastníka veľkej siete ázijských bistier.
S gastronómiou začal z podobných pohnútok ako v prípade všetkých predchádzajúcich obchodov. Videl v nej príležitosť, priestor na trhu. Prvé bistro otvoril vedľa jedného z najznámejších centier bratislavskej vietnamskej komunity – na Miletičovej ulici. Hoci prvý slovenský McDonald´s v tom čase oslavoval už ôsme narodeniny, bistrá sa začali vzmáhať rýchlejšie.
Veľké medzinárodné siete s rýchlym občerstvením však bistrá zatiaľ predstihli len v kvantite. Binh chce preto v blízkej budúcnosti zlepšiť a zjednotiť imidž jednotlivých bistier. Momentálne pod názvom Panda vystupuje len pätnásť jeho reštaurácií. Ďalšie, ktoré odkúpil od predchádzajúcich vlastníkov, zatiaľ nesú svoj pôvodný názov, pod ktorým ich ľudia roky poznali.
Foto: Andrej Barát
„Jedlá sa však snažíme ponúkať už všade približne rovnaké, pripravené rovnakým štýlom. Je síce pravda, že každý kuchár je jedinečný, ale chceme, aby ľudia, ktorí navštívia naše bistro, vedeli, že jarné závitky budú chutiť presne tak a tak, že ostrokyslá polievka bude taká a taká,“ hovorí a dodáva, že by boli radi, keby spravili jednotné menu platné a záväzné pre všetky reštaurácie.
Bez slovenčiny by boli hluchí a nemí
Know-how majú v malíčku, Binh z hlavy vymenúva, koľko obedov pripraví jedna prevádzka, koľko na to potrebuje zamestnancov. V predajni sa uživia tri povolania – kuchár, obsluha a upratovačka. Na otázku, či zamestnáva aj Slovákov, sa najskôr pousmeje. „My by sme radi, ale… Nikoho nechcem uraziť, no Slováci doma nie sú zvyknutí tak veľa pracovať, takže to často rýchlo vzdajú,“ vysvetľuje.
V nijakom prípade však Slovákov nepovažuje za lenivých. Porovnáva to s tým, ako Slováci začnú pracovať, keď odídu za robotou na Západ. V Nemecku či vo Veľkej Británii podľa neho viac zarobia, ale majú aj lepšiu pracovnú morálku. Podobne je to aj u Vietnamcov, ktorí v cudzine tiež zaberajú viac ako doma.
Hoci by mal teda rád aspoň jedného Slováka v každom tíme obsluhujúcich, zďaleka nie v každej predajni je to realitou. Preto sa snaží Vietnamcov čo najviac motivovať, aby slovenčinu zvládali čo najlepšie. „Dám im nejaký termín a keď sa za ten čas naučia povedzme 100 slov, dostanú odmenu. Keď sa naučia tristo, dostanú letenku, aby sa mohli ísť pozrieť domov,“ opisuje motivačné praktiky.
Foto: Andrej Barát
Slovenčinu podľa neho vtĺkajú do hlavy aj kuchárom. „Vysvetľujem im, že síce neprichádzajú do kontaktu so zákazníkmi, no ak chcú žiť na Slovensku, musia ovládať reč, inak budú akoby hluchí a nemí,“ hovorí Binh, ktorý po slovensky perfektne rozumie, ale aj po dvadsiatich rokoch má silný prízvuk. „Mladí to majú jednoduchšie, tí sa prízvuku ešte zbavia. Ja som sem prišiel ako tridsiatnik a išlo to ťažšie,“ dodáva.
Binh rozpráva o mladých aj ďalej, Slovensko je pre nich podľa neho rajom. "Viete, my sme 85-miliónový národ. Keď chce ísť niekto študovať, musí sedieť nad knihami a vydrieť si to. Na Slovensku mali moje deti čas aj na hranie a na školy sa dostali aj tak,"popisuje Binh, okolo ktorého firmy sa sústreďuje nezanedbateľná časť vietnamskej komunity.
Na Slovensku vlastne každý deň hodujú
V jeho ázijskom bistre sa medzičasom skončil hlavný obedný nápor, a tak k jedlu zasadli aj štyria zamestnanci bistra. Slovenské jedlá sú populárne aj u nich. „Pre mňa nebola slovenská strava šokom. Niekedy som síce privoniaval, študoval, čo to vlastne idem jesť, ale zvykol som si. Nemôžem hovoriť za všetkých Vietnamcov, ale mne slovenská kuchyňa chutí,“ dodal.
Foto: Andrej Barát
Pri pohľade na menu nad pultom sa natíska otázka, či sa v ňom v čínskej a slovenskej presile našlo miesto aj pre vietnamský pokrm. „Jarné závitky, to je jedlo, ktoré nesmie chýbať pri nijakej slávnosti. Vítame ním hostí,“ vysvetľuje Binh a dodáva, že aj všetky ostatné ázijské jedlá rozhodne netvoria bežný denný jedálniček ľudí v krajine ich pôvodu.
Na Slovensku však patria k lacným obedovým alternatívam. Aj to je isto dôvod, prečo tu Vietnamci zostávajú. Túžba po lepšom živobytí sa na Slovensku dá tvrdou prácou skutočne splniť. Cesta za slovenským snom pre mnohých Vietnamcov vedie práve cez ázijské bistrá.
